sekeráš1 m kto nosí sekeru al. kto pracuje so sekerou, rubač: securiger: sekeráss, sekerku nosycy aneb walassku (KS 1763)
sekeráš2 m maď kto sa stará o vozy, záprahy; voj vozataj: pacholkom dewatom, čuo kone wartowali, chleba, den 22 1/2, soli sekerassom lib no 15; sekerassom, kteri gsu pri woloch, na tiden soli lib 3, ucini lib 15 obecne (ŽILINA 1718); na negistý čas propusstený od regimentu sekerassy (PREŠOV 1784)