sedliak -a mn. -ci m.
1. roľník: zámožní, drobní s-i
2. zastaráv. príslušník dedinského obyvateľstva, dedinčan: robotný, prefíkaný s.
3. hovor. pejor. nevychovaný človek (aj ako nadávka)
4. hovor. figúrka v šachu (pešiak) a v kolkoch: blokovať s-a; trafiť s-a;
sedliačka -y -čok ž. k 1 – 3;
sedliacky príd. i prísl.: s. chlapec, s-e šaty, s-e správanie; obliekať sa (po) s.;
sedliactvo -a s.
1. sedliacky stav
2. sedliaci;
sedliačik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.;
sedliačisko -a s. i m. zvel.
sedliak -ka pl. N -iaci G -kov m.
dedinčan obyvateľ dediny: mnohí dedinčania sa presťahovali do mesta • vidiečan (obyvateľ oblasti mimo veľkého mesta): má výzor vidiečana • zastaráv. sedliak: jeho predkovia boli sedliaci
nevychovanec nevychovaný, neslušný človek • neslušník • expr.: neotesanec • neokresanec • grobian • gadžo • ošúchanec (Figuli) • otresk (Jesenská) • hovor. expr.: nemóresník • neohrabanec • neokrôchanec • neogabanec • pejor.: chrapúň • odroň • chruňo • primitív • hovor. pejor.: sedliak • odzgoň (Kukučín) • odzgáň (Jesenská)
p. aj bezočivec
pešiak 1. vojak pechoty • zastar. infanterista
2. šachová figúrka najnižšej hodnoty • hovor. sedliak • peón
roľník kto obrába pôdu a chová hospodárske zvieratá (obyč. ako jednotlivec): jeho otec bol roľník • poľnohospodár (najmä ako všeobecné označenie pracovníkov v poľnohospodárstve) • zastaráv. sedliak: zámožní sedliaci • gazda (roľník vlastniaci pôdu): majetný gazda • farmár (majiteľ farmy; pracovník na farme)
sedliak 1. p. roľník 2. p. dedinčan 3. p. nevychovanec 4. p. pešiak 2
sedliak, -a, mn. č. -ci m.
1. trochu zastar. poľnohospodár, ktorý na vlastnom gazdovstve obrába zem a chová dobytok, roľník: bohatý, zámožný, stredný s., drobní s-i; Vidieť, že je to bohatá dedina, samý hrubý sedliak (Tomašč.) majetný. Ste druhým sedliakom v dedine. (Jil.) Sedliak vajce a kuracinu dochováva len na odpredaj. (Gab.) Prišiel k majetnému sedliakovi za paholka ku koňom. (Taj.) V jeseni chodila vyhrabávať sedliakom zemiaky. (Ondr.) Keď sa zo sedliaka stane pisár, mysli, že je cisár. (Taj.); tvrdohlavý s. (Urb.);
2. v triednej spoločnosti príslušník dedinského, najmä roľníckeho obyvateľstva (odlišujúci sa od mešťanov i odevom), dedinčan (op. pán): správa sa ako s. nezdvorilo; Ale čože, sprostý sedliak! Rád si, keď, sa naješ. (Kuk.) Surový sedliak, barbarský analfabet ide žartovať s potomkom patriarchu Abraháma. (Vám.);
3. hovor. pejor. nadávka hrubému, nezdvorilému človeku;
4. najnižšia figúrka v šachu, pešiak: stratiť, vymeniť s-a; pri hre v kolky kolok stojaci najďalej od stredu: pravý, ľavý s.; zraziť, zvaliť s-a;
sedliačik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.
sedláctví p. sedliak
sedláček p. sedliak
sedlák p. sedliak
sedliak [-liak, -lák] m 1. príslušník vyššej majetnejšej vrstvy poddanského obyvateľstva majúci v držbe celú poddanskú usadlosť al. najmenej 1/8 usadlosti: ten czlowiek, czoz miel desatek dati, to necha na poli stati a to oswiedssy ginnym sedlakom (ŽK 1473); za Ottlyk Giurgya dwa sa postawily, geden sedliak a druhy hostacžny (CHOCHOLNÁ 1612); sedlaci všecky prace povinni jsou vykonavati, rovnym spusobem i hoferi (BOJNICE 1614 U2); sedlak v našej dedine zo žiadnej veci turak nedostane, len z toho lančeku, když ho Pan Buh požehna, ale to nemožno, aby to sedlakovi mohlo stačiti (PEKELNÍK 1775 LP) L. celý, polovičný s. držiteľ celej, polovičnej usadlosti: pan Benedyk Benyczky pustil panu Ferenczowy w Horniey Micziney swych dwu sedlakow czelych (H. MIČINÁ 1570 E); počet sedliakow polovičnych 3 (BUDATÍN 1658 U2); taki gazda, kteri bi cali sedlak bul, u nas se nenachadza (KUROV 1771); záložný s. držiteľ usadlosti v zálohu: pra strany gwaltu aneb reokupaczie pol druha sedlaka zalozneho (SUČANY 1579 E) 2. príslušník vrstvy poddanského obyvateľstva, poddaný, neurodzený, op pán, urodzený: nykda mne takowy messcžane a sedlaczy nesudily (RUŽOMBEROK 1576); takze nam guž horssye neostawa, nežly sprostimy sedliakmi bity (S. ĽUPČA 1715); prečo páni sú ďenglawí a sedláci sú pewní (GV 1755); neni mizernejšie na svete stvorenie jak nevolny sedlák v Uherskej krajine (ASL 18. st); pren nevzdelaný, jednoduchý človek: dale takimito rečsima tohoze pana Balkowicza tractugicze: si srap, sedlgak, čsi ta csert wge, csi toto twoge radnuo panstwo ukradol, čso si gde wzal (S. ĽUPČA 1730); y panu fatensowj že do sedljakou nadal (VACHOTOVICE 1784); sedliačka ž manželka sedliaka: od sedliačok 10 stare slepky, facit 20 den (ZVOLEN 1626); powedelj sedliački, ktore na Petrickineg winniczj wjazalj, ze Petryczka powedela, ze sy pred swatym Gyurom naha chodj okolo dobjtka (KRUPINA 1716); naposledy pita sa geg (spovedník), powedc my tehda, babo, gakeho si ty stawu, sedlačka, cy zemanka (MiK 18. st); sedliačik [sedláček] dem expr k 1: peňize, aňi chudobny sedlaček ňechtel by gich mati, keby daňki a porcie chtely zakinuťi (GV 1755); pracoviti a pobožni sedlačku pri tuchich vetroch neopuščaj sa, pride leto, ono ukaže žatvu tvoju (SJ 18. st); x. k 2: nasledugu pekne naučeny o gednom sedlačkowy, kteremu angel mnohe a rozlične wecy na temto swete vkazal (Le 1730); wssecy mizerni sedlačkowe, wsseci žebračkowe, ite ad Mariam, tut proste (MS 1749) P. atpn Sedlaczka (v Kojšovej Lúčke 1520 SČL); Clemens Zedlak (v N. Meste n. V. 1522 U1); Jan Sedlakowitz (v Č. Kameni 1543 U1); Jonas Sedletzikowy (v Boci 1592)