Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
opýtať, čes optať dk
1. poprosiť, požiadať o niečo: tedy opytam ya w ortelu ohledati, gestli ya od koho neprzytelstwi neb peczi mam miti o to, ze tohoto mam rzecznik byti pro prawo (ŽK 1473)
2. (od) koho spýtať sa niekoho na niečo: potom przissel s swu manzelku s Barboru giz rzeczeny Ssimek a opytal gy rzkucz (ŽK 1481); tehdy my (predstavitelia mesta Bytče) naprostred pole toho stogicze kazeme slowutnemu panossy Kasparowy z Chotessowi, aby optal Chotessowczow mocznym hlassem, pusstiegi-li tu przi moczne, neodwolane, w dobre woli na dobre lidi (BYTČA 1484 SČL); kdyz gest Petrass Thursky nemoczen byl, pozwal nas k sobie y opytal gest Merthuss Petrasse: Ted powiez (ŽK 1489); my foyth a radda vplna slyssawssy od nich (od dedičov Myktašových z Ďurčinej) takowu smluwu neboly zgednany przitelske, opytaly sme Hanusa, czo zadagy (RAJEC 1542); pan Vaclav a pan Jan vozy (cibuľu) po jinšich videcech rozwažali a predavali a na to, velmožny pane, oravsku majierku račte opytat, ona predavala (LISKOVÁ 16. st); yak sem dnu do pytwora prissla zawolawsse: Opytam, gestly by swiece mely (S. ĽUPČA 1613); ya sem geho (Mikuláša Trebušníka) opital, kdo bj ten kamen pri ceste polamal; daleg pak Gergelka opitala Ražku: Maz-ly gežte s teg masty; kdizz pak tak zle bola fatens, prissla Kolarka Juda, nyezwana, do patientkinho domu a gako opitala do nieg, čuo bi geg bolo (KRUPINA 1643; 1675; 1739)
L. o. na práve, na orteli čo práv úradne dopytom zistiť niečo: tedy opyta sy (poškodený) na prawie pokusiti, mohl-li by gitinnika toho russytele pokoge kde miti; potom si opyta (obhajca, právny zástupca) na ortelu, aby ohledali, ma-li kto przed prawem swiedssiti wedle swey bozby a wedle miestskeho prawa (ŽK 1473); pani pak a prawo, abi vplnegssie naučeni wzali, tych wsseckych gednačow pod prisahow opitali su, co by chtela dati gedna a druha (stránka), na com by chtela prestati (P. ĽUPČA 1591 práv) úradne sa spýtali na skutkový stav veci; opytovať ndk
1. k 1: mila zeno Barbaro, ted ja tebe opytugi przed pany starssimi, aby (si) powiediela, kdyz gest matka twa przissla zasie k tobie z Polsky, przinesla-li gest czo s šebu? (ŽK 1481)
2. k 2: ony pag (dobrí ľudia) szu wasseho posla opyttoualie (!), gessly mu dosty na tym gest, czo prauo nasslo (MARKUŠOVCE 1565); ya giž tebe opitugem, chcess-li se pokrstiti cžili nie (BAg 1585); y my prytele, gdy zde pry nas byl (syn Jána Štekela), z welyku pylnosty sme goho opitowaly, gestly by czo takoweho byl wedel na teho zlatnyka (S. VES 1591 E); pre dwama (!) tidnj taže Batowszka Lizbeta welmi lala, kurwila a flandrila, potom sem mu (!) ga na druhj den na wazanj opitowala poweducze; kdy Babela nas zwazala a do hostini zwala, techdj prissel geden czert k nj a opytowal nas tenže czert, cžy chczeme bytj mezi nimj (KRUPINA 1672; 1675); wezmež krisstal a pachole z čisteg lože splozene a pomaž pacholeti tjm olegem nad očima a kaž pacholeti hledeti do krisstalu a uhlida wssecko, což ho budeš opitowati (RG 18. st)
3. koho práv vypočúvať; vyšetrovať niekoho: potom opiet opyta (obhajca, právny zástupca) w ortelu pokusit, gestli by mohl wedle prawa protiwnika sweho, kterzyz (!) pokoy zborzil, opytowati (ŽK 1473); opýtať sa, čes optat se [(v)o-] ndk
1. práv ohlásiť sa, uplatniť svoj nárok na niečo: gestli (by) mi to bylo odpowiedieno a opytal byl (!) se k gednomu ortelu pokusiti, kterak bych to presswiedsiti miel (ŽK 1473)
2. koho práv úradne sa obrátiť na niekoho s nejakou otázkou so zámerom zistiť niečo: potem woptalo se gest prawo Jana Ffabiana, ma-li yake swedomy na tenž krunth w Diurczyne (RAJEC 1565)
3. (koho čo) položiť (niekomu) otázku, spýtať sa (niekoho): i opital se ia Tomka, preczo (Paserb) biel ieho (ŠARIŠ 1608); postretl mne Cibaba a optal se mne: Kde ygdess? (NIŽNÁ 1635); kdy se nekoho cechmister nečo opita, ma hore postat a odpowet dat (CA 1675); (Dora Ivaničovie) mi odpowedela: Ej, jako si sa chytro opytau, tak ti chytro na osoh bude (S. ĽUPČA 1732 CM); (Juraj Cziglan) sa mna nigdy neopital, za čo sem gu (vinicu) kupil (PUKANEC 18. st); opytovať sa, čes optávať sa ndk
1. (z koho, koho čo) klásť otázku (niekomu), spytovať sa (niekoho): (svedok Juraj Czanadi vypovedal) ze sweho towarissa Samuela Dinesa mnohokrate sa optawal, ze wizdwihnul-ly ty comissie neb ne (SKALICA 1687); to sem slyssala, že sa gazda opitowal Kecžkemetiho: Kolkože gich (barančích kožiek) gest (KRUPINA 1694); qvaero: pjtám se, opitugem se, otázku činjm (KS 1763); (tokár) opituwau sa hawgarou, ze čy to prauda (PUKANEC 18. st)
2. na koho, o kom pýtaním sa dozvedať niečo o niekom, dopytovať sa na niekoho: wydel som, ano y slissel, ze se Barwier opituwal na svogho towarissa (KRUPINA 1682-83); (Herodes) poslal gich (troch kráľov) do Betlehema: Hodte, mluwj, a opitugte se dobre o chlapcowi (o Ježišovi) (SJ 1785)
písať, čes psát ndk
1. graficky zaznamenávať zvuky reči, písmom zychytávať: za pisarze Wassy Milosti prosim, neb sam nevmym psaty ((BRATISLAVA) 1553); zpráwa pjsma slowenského, gak se ma dobre psati (LEVOČA 1696); keby se wcžil ten rok nepisal (SKALICA 1723) keby to nebolo v tom roku; geden každý, který čjtati a maličko pjsati wj (LU 1775); slowenská dobromluwnost obsahuge regule slowensky dobre mluwiti a pjsati (DM 1780); pjss, múg (Ježišu), na desce srdca mého twú sladku památku, aby se nezmazala (BlR 18. st);
x. pren pani každe twoge dobrodeny pissu na popele, aby y negmenssi witr ho zafukal cele (GV 1755) nezaznačujú, neberú na vedomie
2. čo čím písmom zaznamenávať ústne prejavy, myšlienky: aby se ten list latinský pjsal (ŽARNOVICA 1598); listi kdi se pisali, dano panom wina (ZVOLEN 1654); dalo se pana Michalowj za suplicatij, kteru pisal do Gemera (ŠTÍTNIK 1692); pisarowy testament nasledugicimy slowmi pisati rozkazal (MS 1758); to bol welmy sprosti pisar, čuo tje comissie pisal (VRÚTKY 1779); ja nižej podepsany som pisal tuto inštanciu (JAKUBOVANY 1784 LP); (pán) Adama do put okuvati dal a tak nam zakazuval k stolici se tužiti, že nam on inštancie s palicmi bude pisati (TURZOVKA 1798) trestať
3. (listom) podávať písomnú správu, písomne oznamovať: Jan z Wrbna sluzebnikuom nassim psal, chtiecze nassey czti vtrhnuti (SKALICA 1432 SČL); zrozumel sem z wassecho lystu, co my Wassa Mylosc pysaly (CHMEĽOV 1577); teh 5 fl kdy prnese wam vstne duwodne oznamime, nebo by bolo mnoho psati (B. ŠTIAVNICA 1595); o zdrawy yak dytek, tak také mogem to pisem (MODRA 1680); inne nowjn nemožem pisat (RAKOVICE 1747)
4. písomne zaznamenávať niečo do úradných kníh, spisov: to sa pisse na vrek dietkam nassim y potomkom na buducze czasy (SLIAČE 1586); wogakuw, ktery magj pysany bit, prjsahu položiwsse (KoB 1666); na wrek sobe kopanice dati pysati (ĎANOVÁ 1714); kedykolwek hressime, hrchj náss gakžto se pjsse (ŽP 1788); pokuty tri d. piše (TURZOVKA 1798 LP)
5. čo (o kom) odborne opisovať, literárne tvoriť: o nemž (Saulovi) ewangelicky chronista takto pisse (WO 1670); swatý Augustin o negswatégssy trogjcy gednu kňjhu pjsal (RW 1702); psal Tragoediu Jan Tungerlarius (ASL 1728); versifico: wersse pjssem; apologum fecit qvam fabre: majstrowskú pohádku pjsal (KS 1763); písavať, písavávať, čes psávat frekv k 1: philyra: starožytni psawaly na tabulkach woskowych medénnu refiku, gegižto končistem koncem pisawawali se litery (OP 1685); lipowé lyčij, na kterem dáwno pjsawali (KS 1763); dluhozwučné gest w podstatních ménách, které bili písawané skrz ou (BE 1794); k 2: starj listy pisawaly (KoB 1666); ktery pro wssetecnost mysli neb pro wtipu swého w múdrosti wiostreňy pisawagu (PP 1734); poslúchag slowo božj, od kteréhokol. také čloweka sa prednássá aneb pisáwá (BlR 18. st); písať sa, čes psát se ndk nazývať sa: take se gest prwe psal pan z Hodonyna a giz se pisse siedienym na Hodonyne (SKALICA 1432); že by sa tenže horegmenuwany p Mateg Messkom pisal anebo zwal (V. KUBÍN 1725); písavať sa frekv: otecz dogysta wedety nemuže, ale to wye, že sa Toranym pysawal (T. ĎUR 1703)
pýtať, čes ptát ndk
1. čo od koho žiadať, požadovať niečo od niekoho: pan Nery Peter welmi se horssy, ptal sem od neho dlussne pana Jana Nuntalara pett rimskych slatich (H. ŠTUBŇA 1596); kdj sem chodil s nassim susedom Petrom Ankiniech na Chabrat zamok za wino penize pitat; prissel ke mne w nocj na oblok Palasstj Gabor a pital ode mne ruku, abych gemu dal z obloka wen (KRUPINA 1643); Prssanci dowolenga pitali od pana Eszterhas Miklosa a Badynczou (ŠTIAVNIČKA 1676); (Jakubecz Palo) od towarissow tich, se kterimi sel, motiku, szekeru a koszu pital (ŠÍPKOVÉ 1747)
2. koho prosiť niekoho: my Vasso Mylost pytame, aby ste tomoto Sebestovy bratru geho, czo geho bratra bylo, aby to gemu dano bylo (LETANOVCE 1571); kdy ffoyta wsadil Geho Milostpan a ssli geho pjtal, dali sme na pocztu ffunt koreny od ffoytoweg za fl 1 d 15 (ŽILINA 1586); idzeme djabla na pohreb pitacz, omrela richtarowy macz (BARDEJOV 1673) pozývať; my pitame twogu bozsku dobrotu, aby sy nas, ktery sme do stawu manzelskeho ustupily, aby w nem w lasce messkaly (AgS 1708); ó Jesu Kriszte pitáme tze, zlyedz se na nász z hóri z nyeba jak na szve ovtze; posztrednyiku Kristusu, ti bosi sveti szinu, ráts za nász pitatz ottza, nyech nás prime do nyeba (HPS 1752)
3. práv čo od koho uplatňovať právny nárok na niečo, domáhať sa, dožadovať sa niečoho podľa práva al. tradície: a gestli by on toho osudu nezaplatil po tey platbie, tedy pyta rychtar swu gistinnost, to gest geho duom; ktoz ocziznu pyta, ten gma od mecze poczeti (ŽK 1473); (Marta Korenka) pythala od neho (od Martina Pazytnyka) ten dluch (B. ŠTIAVNICA 1595); kdi Domanižanie zagali pocžarowski dobitek, nebosstik Mateiassowsky chodil na Domanižu pitat takowi dobitek (V. ZÁLUŽIE 1617); debita consectari: dluhi pitati (KS 1763)
L. p. právo žiadať právne konanie: ten bozy pokoy gest zrussyl na niem a oblupil geho tielo y zbozy a ranil geho, ze to dobrze prowesti muoze a pyta sy o to prawo, to sy oczini potrzkrat (ŽK 1473); hodili sme pitat prawo na tych poddanych, ktery salasse pod compromisom vczenym delaly; gmena tych sme zepsane do ruku dalj; na kterych vrozeny pan Andrass Iakussith prawo pita (TRENČÍN 1600)
4. čo chodiť po žobraní, žobrať: potrebne wecy a swu žywnost od ginych statečnych lydy žebrati a pytati (SLK 1641-57)
5. koho spytovať sa, informovať sa: ptal tez slowtny Caspar druheg strany Hliniczan po prwe, po druhe (BYTČA 1484); pitagicze od neho, ktera bi bola wule geho (Badeřeikova) a zadost (PREŠOV 1696); pitaly otce Zachariasse, gak by se mel gmenowaty narozeny sinaček (PS 1782)
6. koho žiadať za manželku, žiadať o ruku: dusse moga, len pregdite do domu nasseho a pitagte mne od otce, mug otec mne da za toho, kdo bude od neho pitat; kdo bude mne od otce pitat, tomu mne oddagi (ŠTÍTNIK 1700); y to wye tess, že mnozy stateczny lydy takowu newestu pryssly boly pytat (BYTČA 1703); petere connubia alicujus: za manželstwo pitati sobe ňekterú; orabo nato uxorem: synu manželku pitat budem (KS 1763); pýtavať frekv k 1: čo, čo od koho požadovať niečo od niekoho: Pocžarowanie dobitek tam chtely past, od wrchnosti domaniskej pitawaly; nebohy Mattheiassowszky od Domaniszkich panow pitawal pasinek pro dobitek (V. ZÁLUŽIE 1617-19); potom orynesl gemu w pussce obecny (peniaze), do ktereg na kostel pytavali (LAMAČ 1665); pany domanisky urecžity pitawaly od panow fararuw mlinara ffarskeho ku kastilu (DOMANIŽA 1720); a on také sám do chatrneho odewu gse oblékl a mecy žebráky almužnu pitáwal (PeP 1771); pýtať sa, čes ptát se ndk
1. (od) koho, po čom, (na) čo, o čom obracať sa na niekoho s priamou al. nepriamou otázkou, spytovať sa: werime, ze o tich y ginich weczech pilne se date ptatj a nam oznamite (BLATNICA 1581); pitam se teba na twogu krstansku wieru, abis mne povedel, sy li zdavany a ginu ossobu alebo nie (RS 1625); mily Porubsky, pytagte se po nem (po liste) pilne (BIELSKO 1668); (Annu Barč) w tesskeg nedužiwosti, wssak niczmeneg pri dobrem rozume a pameti nassli sme, pitagicze se od neg, ktera bi bola wule gegi a žadost (PREŠOV 1693); tak radj y spasytel Krystus Gežjss řka: ptegte se na pisma (SP 1696); a proto pitág se (môj syn), gakym spúsobem bys k ňemu (zápisu) dossel a wezmi naspát od ňeho strjbro (KB 1757); contor: pitám sa, dowědugem sa (KS 1763); kdiž prindess guss do mesta, techdi se tam nekoho pitag: Pekne prossim, kde ge tu bednarska hospoda (TRENČÍN 1780)
2. kam prosiť sa, chcieť ísť niekam: Hrehussuow Jano, syn bratranczuow pital sa do domu Hrehussowho (ILAVA 1646); kdibj swatj Gan aposstol zažiwa do nebes se bil pital, kdo do toho mesta Geruzalema nebeskeho na bidlo wečite prigde? (KT 1753); k pánowy klasstera prissel negaky mladenecz, kteri z mnohim plačem a fikanym do počtu reholnikúw se pital (PeP 1770); ptávat se frekv čes práv k 1: (Elias Caban) swu žalobu predstyra a mlowy, že ptawagyce se pred prawem, co by wedela (bratova manželka) zleho na neho (S. ĽUPČA 1619)
sesternica [-t(e)r-], sestrenica [-tre-, -tra-] ž
1. dcéra matkinho al. otcovho súrodenca (najmä sestry): žadny bratr Klimkow, budto bratanok, budto sestrnicze, budto kterykolwek pritel žadneho prawa ani blyzkosti nemagi biti (P. ĽUPČA 1575); wezmucze terchu swych diety a potomkow wssech, k tomu sester swych, sestrenycz a potomkow gich wsseczkych, prodali sme diedyczne chrast w Martinowczj (NITRA 1600); consorbina: mogeg matky sestri dcera aneb sestra tetčena, sestrenicza (NP 17. st); pro doswečenj prjtelstwa sukno na suknu sesternici pany Benicsky Imrisska pre djewčatko Susanku rečene, sesternicu swu Ilonku ta hnedky poslala (BYTČA 1746); patruelis: stryčeny bratr, stryčená sestra aneb bratranec, sestrenyca (KS 1763); consorbina: mogeg matky sestry dcéra aneb sestra tetčená, sestranica (NT 1779)
2. S-e astron názov súhvezdia: gestli hwezdi Sesternice z desťom zapadagu wčasneg gari, gestli po gegich zachode prssj, znak gest ňeskoreg gari; desste pocas wichoda sedem Sesternic hwest winemu pňu sskodga (PR 18. st)
svätomartinský príd vzťahujúci sa na deň sv. Martina (11. novembra): dluhu sw. martinskeho dadia (TRENČÍN 1652) splatného na sv. Martina; subst s-é s plat dávaný členom mestského magistrátu v deň sv. Martina: dali zme panom starssim swatomartinskuo hotowich penazi fl 1, d 20 (KRUPINA 1706)
svätý príd
1. v náboženských predstavách vlastnosť pripisovaná Bohu, starozákonným prorokom, novozákonným evanjelistom a ľuďom, ktorí podľa kresťanského učenia žili cnostným kresťanským životom a po smrti sú uctievaní ako svätci (a v pomenovaniach pamätných dní, mesiacov, kostolov, osád, rastlín, chorôb ap. podľa nich nazvaných): nayswategssy Bože wssemohuczy (BAg 1585); maximus: negswategssy; sanctus: swatý (OP 1685); na druhú noc pripussťen budess k spogeňú swatych patryarchúw (KB 1757); divus: bózsky, swaty, kanonyzowany; psalterium: žaltár, swatého Dáwida žaltárowá kniha (KS 1763);
x. pren iron o, vi svaté klášterské drakiňe! (BR 1785) svätuškárske
L. náb Duch s. v kresťanskej vierouke tretia božská osoba: we gmeno Otcze y Syna y Ducha swateho (ŽILINA 1561); S. Duch sviatok Zoslania Ducha svätého na apoštolov, Turíce: na Svateho Ducha (CA 1709); S-á Trojica prvá nedeľa po Zoslaní Ducha svätého: w tu nedeli pred Swatym kryžom, patnastu po Swatey Trogicy prigal miestke prawo (P. ĽUPČA 16. st); s-ého Jána mesiac jún: s. Jana mesic (KoB 1666); s-ého Ondreja mesiac september: s. Michala mesjcz (KoB 1666); s-ého Ondreja mesiac november: s. Ondrege mesjcz (KoB 1666); S. kráľ zasvätený sv. Štefanovi, uhorskému kráľovi: na kostel Swaty kral reczeny, na oprawu geho fl 20 (ŽILINA 1601);
x. bot s-é drevo z gvajaka liečivého Quajacum officinale: swate drewo (HT 1760); s-ého Ducha korenie čemerica čierna Helleborus niger: swateho Ducha koreny (HL 17. st); bôb s-ého Ignáca plody cudzokrajnej rastliny kulčiba horká Ignatia amara: faba s. Ignatii: bob swatého Ignacya (TT 1745); s-ého Jána drevo, jahody, hrozná s-ého Jána ríbezľa červená Ribes rubrum, krík a plod: swateho Yana drewo (KoB 1666); ribes: jahody svatého Jana (VTL 1679); swatého Jana hrozny (:borzečky:) (OP 1685); hlava, tvár s-ého Jána áron škvrnitý Arum maculatum: menssj slowe aaron, o nem dale psaty se bude sub titulo twar swateho Jana (HL 17. st); chlieb s-ého Jána plod rohovníka obyčajného Ceratonia siliqua: chleb swateho Jana žywut mekčy (HL 17. st); siliqua dulcis: swatého Jana chléb (TT 1745); s-ého Jána zvonček ľubovník bodkovaný Hypericum perforatum: hypericium perforata: swateho Jana zwonček (VTL 1679); s-ého Jura kvet záraza obyčajná Orobanche caryophyllacea: verbasculum: sw. Yura kwet (:bylina:) (KS 1763); ruža s-ej Márie rastlina z rodu kukučka Lychnis: lichnis: rúža s. Marie (NPH 17. st); s-ej Trojice zelina fialka trojfarebná Viola tricolor: wezmi swateg Trogicze zeliny (RP 18. st);
x. med s-ého Valentína neduh epilepsia: hrebičkj užitečne su proti wsselikim nedostatkum mosku, s. Walentina neduhu, sslaku (RN 17.-18. st)
2. súvisiaci s náboženskými predstavami a obradmi: swate dni a zapowiedne (ŽK 1473); znamenugte sie znamenem swateho krzuza (S. KAPITULA 1480 DSJ); (Kristus) telo y krw swu swatu vilel (PARÍŽOVCE 1564); stan se geho swata wule (RUŽOMBEROK 1602); nas o tom bude winaucžowati tato dnessni swata episstola; krst swati w tom nas upewnuge (TC 1631); k swateg spowedy skeltowalo se fl 1 (ŠTÍTNIK 1689); gsy nam mylost swiatu vdelity racil (AgS 1708); nyepotupim joho sveté pravo (DŽ 1752); w dnessnim swatem ewangelium; k omssy swateg y w delny den pilno se ubira (KT 1753); gednu stribernu pikslu na swaty oleg (Kur 18. st)
L. s. s-ých veľmi svätý, najsvätejší: každé pohlawi muzské s pokoleňa kňezského gésti bude na mjste swatem toto masso, nebo swaté swatych gest (KB 1757); S. kríž sviatok Povýšenia sv. kríža, 14. septembra: w tu nedeli pred Swatym kryžom (P. ĽUPČA 16. st); S. večer Štedrý večer, Svätvečer: item na Svaty wecser s posipnjow day krawam, bude se behat (RO 18. st); s-é miesto chrám, kostol; sanktuárium: na tomto boskom a swatom mestie w zhromždieny wassem (BAg 1585); na swatem miste w kostele (TRENČÍN 18. st); s-á cirkev, eklézia, s. kostol cirkev: weryss-ly y w Ducha swateho, swaty kostol krestiansky, wssech swatych obczowany (BAg 1585); sam dawa do czirkwe sweg swateg gine učitele (TC 1631); abi joho svetá eklésia na velyiku se rozmahala (MCa 1750)
3. bohabojný, počestný, mravne dokonalý: pryklady mame mnohe pobožnich a swatych žien, yak su se naprotiwko swym manželom zachowawali (BAg 1585); kterehožto (Pána Boha) sme my sinowe a ditky swate (TC 1631); religiosus: bohabógny, nábožny, člowek swaty (KS 1763); drž a zachovávaj včilejšé tvé umíňeňí (BR 1785); na pohled swaty žywot wedel; čym nektere učeny swategssy, tym sskodliwegssy, naučy-ly se ho bezbožny (MC 18. st)
4. posvätný, vzácny, nedotknuteľný: pred slawnym vradem gest confirmowany swatym juramentem (PREŠOV 1701); vznešeny a osviceny pane, pane svatej rimskej riše grof (LEDNICA 1760 LP); slowo kneske swate gest (GK 1779); sni viprávať, jim jakžto božskímu zjeveňí veriťi, jest vec všem muhammedánum svatá (BR 1785)
L. s. stav (manželský), s-é manželstvo cirk manželstvo: mne Pan Buoh raczil obdaryti manzelstwym swatym (HLOHOVEC 1559); vmjnil sem w staw swaty manželsky wstaupiti (TRENČÍN 1646); žadal sem od V. O. ku manželstvi svatemu dievku jednu, totiž Ilonku; pani nechtice stavu svateho zbraniovati mne v tom, jest slušnu odpoved dati račila, abych až do fašanku čekal (CHLEBNICE 17. st LP); subst s. m
1. náb svätec: tak sy mu Buoh pomoz y wssyckni swaty (ŽK 1473); wssychňi swatý, swetyce, mňýssi, pustewňýci; pro twých swatých prýmluwu (CC 1655); zemreljch hrdinskjch lidj do počtu swatjch pokladaly (KoB 1666); canonizo: za swatého wyhlássugi, w počet swatých uwádjm (WU 1750); caelicola: nebéssťan, nebésky swaty (KS 1763); ona wsseliké rozličních svatích relikvie anebožto ostatki ukazuvala; (moslimskí rehoľníci) bívajú z podcťivosťú aj delimi všecci volaní, čo svatích znamená (BR 1785)
L. Všech s-ých Sviatok všetkých svätých, 1. novembra: w nedieli prwni po Wssech swatych (ŽK 1498); z Blatnicze zamku we cztwrtek po Wssech swatich (BLATNICA 1581); všech s-ých mesiac október: wssech swatjch mesicz (KoB 1666); svätnica, svätyňa s-ých menšia vnútorná časť starozákonného svätostánku i jeruzalemského chrámu: uďelal wnjtrny dúm modlitebnicí, aby se ménowal swátnica swatých (KB 1757); skrze ohawnost nic gineho nerozumie než modlu nekteru pohansku, ktera stala w swatine swatych (CS 18. st);
x. pren Pan Krystus skrze swu wlastni krew wssel gednuc do swatine swatych (TC 1631)
F. komu Pan Búh, tomu wsseccy swatj (SiN 1678) komu Pán Boh, tomu všetci svätí;
2. bohabojný človek, dobrý kresťan: tsom já bezpetsni smi i verim pevnye, śe svetoho szvoho v hrobe nyenyechás;
F. nehned každy swatym sluge, kdo se w chrame postawuge (SiN 1678); ne každy ten swaty bywa, kdo do kostola chodjwa (Se 18. st) nie každý ten svätý býva, kto do kostola chodieva; s-á ž svätica: wíc manželúm žiwím bila slúžila nekterá swatá (BN 1796); s-é s čo je vzácne, posvätné: nepotrebj swateho psum dawatj, anj perly pred swjne metatj (CS 18. st); -o vetná prísl: což se blyští, ne všetko bývá zlato, tak i pri kostele, ne pri každém svato (RL 1642); -e prísl k 3: abychom my swatie, pobožnie, krestiansky, w bazny boskeg, w pokore žiwy mohli byti (BAg 1585); pomos’ mi pobośnye szvatye śitz (AgR 1758); tak se najpobośnyej a najszvatyej pomsztzim, hrichov se uvaruju (RSP 1758); sancte: swaťe, werňe, swatobliwe (KS 1763); k 4: Thomas podal vprimnou wuli pred vradom a swate zasljbil (P. ĽUPČA 1625)
P. tpn na Swatem Petre ( 1460 v Trnave SČL); Od Swathey Anny (v Liptove 1540)
svetlý príd
1. majúci dostatok svetla, osvetlený: nox sublustris: swětlá noc (VTL 1679); tak nestidati neňy, aby zgewňe na ulyci pri swetlem dňy nehanbyl by se sskaredych hrychuw (PP 1734); lucidus: gásny, swetly; illuminatus: oswetleny, swetly (KS 1763)
2. vydávajúci, vyžarujúci svetlo, osvetľujúci: swetly Kralomocz za dwanact rokuw prebehawa (KoB 1666); slunce swetlegssy a gaznegssy gest nezli tmawá noc (VP 1764); P. Mariu gakožto nagswetlegssi Denicu wichazegici pripatrali (SPr 18. st)
3. jasný, priezračný: vitreus: čisty, swetly, krehky, prehledny; specularis lapis: prehlédny kameň, swetly kameň (KS 1763)
F. s. ako krištáľ číry, priezračný: ukázal my potok wodi žiwég, swetly gako krysstal (BlR 18. st)
4. rozumný, zreteľný, jasný: swetlegssym úmyslem, peknegssim porádkem, wibornegssimy slowmy neb prodlaužým neb zkráťým swe pismo (PP 1734); poznowu list ze swetlegssj specificatij, gak bi bilo se prodawalo, bil widany (JELŠAVA 1745)
5. belasý, modrý: ffuty dwe, gedna swetla a druha čerwena (TRENČÍN 1645); pas hedbabny swetleg barwy; dwa swetlie ručnyike gereczkie skapali (KRUPINA 1690); ( 1737); cžerwičky modre neb swetle zustanu (SN 1772); swetla barwa ňeb ňebeska, ta plawcum pryslucha a y kňezum, kteri k nebi obracagu ducha (GP 1782)
L. s-á fialka bot f. voňavá Viola odorata: wezmi meliloti, swetleg fialky zeliny, každeg 3 hrsty (RT 17. st); s-á ľalia bot rastlina z rodu kosatec Iris: nech proti tymto neduchom galles, ladek, šafrán, temián a swetleg lalige koren uwará w gednom zagdliku wody malinoweg (BiN 1799); -e prísl k 1: lucide: gásňe, swetle (KS 1763); k 4: prislowj gako y prirownanj recž swetle priozdobuwa (KoB 1666); rozum take swetle ukazuge, že Buch to wssecko učynit múže (PP 1734); vilos mi svetlyéj to szpiszányé (MCa 1750); svetlo2 vetná prísl vidno: zadny negma trhu a mincze zdwihnuti, lez bude swietlo (ŽK 1473); lucet: gásno gest, swetlo gest, swjtj se (KS 1763); dokaváď svetlo bilo, v kríčkoch čučala (BR 1785); po s-e, za s-a prísl výrazy: že mj pomuže stado to za swetla domu doprawitj (KT 1753); kedy ge lepsseg pracowaty, we dne čyly w nocy, we tme čyly po swetle (MiK 18. st)
P. atpn Giryka Swetlyka (P. ĽUPČA 1551)
zísť sa, zejti se, zjeti se, zjíti se dk
1. stretnúť sa; spojiť sa, spolčiť sa: sme se bolj malj tento prysslj pondelok zyti w Pressporku (NOVÁKY 1569); opet s timy zbogniky se zessyel a po horach chodil (ILAVA 1651); spolu se zessly pry dwerach, chudobny y mitnjk z howadkem (ŽA 1732); ale, pan fararko, na to gsme sa zessly, abi gsme sebe snad gaziki, gako male ditki wiplazuwali a potom y do wlasuw wpadli (BA 1789)
2. obcovať, mať telesný styk: kdo by se zessel z howadem, nech smrtu zemre (KB 1757); Maria prwe pocala, nesli se z Jozefem zessla (Káz 18. st)
3. zhromaždiť sa, nazbierať sa: dny nedelne a swatecne wssecy mistry z celadku swu se zegdu do kostela k sluzbam Bozym (JELŠAVA 1609); hle, k dnessneg slawnosty gak mnoho se nas zesslo (SK 1697); nasledugicy pak den, kdyss by se byli ty pohani zase zessli a Pachomiuse nalezli, od welikeho podiweni ustrnuli a temer zdreweneli (VP 1764); ket sme sa tu zesly, budme gedneg misly (KC 1791);
x. pren kdiss sa w dome zegdeme Otca Nebeskeho, wichwalowat budeme dobrotiwost geho (Pie 18. st)
4. byť vhod, hodiť sa: pol zlateho hotowich penez dostaness, ktere sa ti dobre zegdu (BRATISLAVA 1772); baba sa ty zegde za matku (KRUPINA 18. st)