súmrak, -u m.
1. rozhranie medzi dňom a nocou, doba od západu slnka po úplné zotmenie, stmievanie, mrkanie, mrak, mrk, podvečer: večerný s.; tmavý s., na s-u po západe slnka; Súmrak prišiel a za ním prišla i tichá bezmračná noc. (Vans.) Slnce zapadlo, blížil sa súmrak. (Čaj.) Sľúbila, že príde do súmraku, a už je noc. (Stod.); astronomický s. doba od západu slnka do úplného zotmenia, určená vzdialenosťou slnka pod horizontom;
pren. úpadok, zánik, posledná fáza, koniec: s. koloniálneho systému; Na súmraku prvej republiky prišiel sem. (Tat.) Na súmraku svojich dni sa jasne presviedča. (Jes-á)
2. bás. prítmie, zotmenie sa vôbec: Už rachotí hrom na hrom, v súmrak prejde jasná chvíľa. (Ráz.-Mart.)