súkenník -a mn. -ci m. v min. výrobca al. (podomový) predavač súkna;
súkennícky príd.: s. tovariš;
súkenníctvo -a s. výr. súkna
súkenník -ka pl. N -íci G -kov m.
súkenník m výrobca súkna: wssetczy saukeniczy mohu sobe wlny sukeniczke a ramy udelaty (P. BYSTRICA 1506); kterykoli towaryss wezme od sukenika odpussteny, ma tiden dodelati (CA 1590 E); wen z mesta žaden nesmje wlnu prodati, krom nassich sukenikow (CA 1609); taktež y sukenjk děla sukno z wlny (OP 1685); lanifex: súkennjk (KS 1763) P. atpn Matieg Sukennik; Matieyowi Sukenikowi (ŽK 1469; 1478); -ica, -íčka ž: pecárki a súkenníčki (BN 1790); panniferis uxor: saukenice (PD 18. st) P. atpn Sukenyčka (KRUPINA 1672); -ícky príd: wlny sukeniczke a ramy udelaty (P. BYSTRICA 1506); ryad sukenycky (ŽILINA 1618); sukenniczkemu kupcowi ze Zlyechoweg ručzniczu wzal (B. ŠTIAVNICA 1672 E); sukeniczky cech magu slobodu kazdy rok sobe wywoliti cechmistra noweho (CA 1675); kolowrat sukenicky geden Dore a druhy Judite zanechawam (PRIEVIDZA 1738); poctiweho remesla sukenickeho (KREMNICA 1797); -íctvo [-í, -o] s súkennícke remeslo, výroba súkna: to temer y w sukenjctwj bjwa (KoB 1666); lanifica: sukenictwj et sukenicstwo (KS 1763); lanificium: sukenictwj (AP 1769); lanificium: sukenictwj (GrP 1771); saukenictwj: lanicium, lanificium (DSL 18. st)