súd -u m.
1. orgán poverený uplatňovať a chrániť práv. normy a majúci právomoc rozhodovať v sporoch o občianskych, trestných a iných veciach; budova tohto orgánu: trestný s., postaviť niekoho pred s.; okresný s., vojenský s., ústavný s., Najvyšší s. SR
2. súdne konanie, súdenie: vyhrať s.; hovor. chodiť po s-och súdiť sa; bibl. posledný s.
3. zbor sudcov pri súdnom konaní: s. sa radí
4. súdne rozhodnutie, rozsudok; ortieľ: vyriecť, vyniesť s. nad obžalovaným
5. kniž. (kritické) hodnotenie, úsudok, mienka, názor: vysloviť o niekom nepriaznivý s.; log. veta, kt. niečo tvrdí al. popiera;
súdny príd.
1. k 1, 3: s. spor, s-a sieň, s-e konanie, s. znalec, s-e lekárstvo
2. schopný správ. úsudku; rozumný, rozvážny: s. pozorovateľ
● expr.: (až) do s-eho dňa veľmi dlho; navždy; ani do s-eho dňa nikdy; je tam (hotový) s. deň, ako na s. deň, ako na s-om dni zmätok;
súdne prísl.: s. trestaný; s. vymáhať; s. uvažovať;
súdnosť -i ž. schopnosť správne usudzovať, rozvážnosť: stratiť s.
súdny -na -ne príd.
kritický1 ktorý sa vyznačuje objektívnosťou, triezvym uvažovaním; ktorý poukazuje na chyby, nedostatky niekoho al. niečoho (o človeku a jeho prejavoch; op. nekritický) • súdny: našťastie je to kritický, súdny človek • objektívny (op. neobjektívny): kritický, objektívny pozorovateľ, postoj • nepriaznivý • záporný • negatívny (op. priaznivý, kladný, pozitívny): kritický, nepriaznivý ohlas na knihu; záporná, negatívna recenzia • polemický (majúci charakter ostrej kritiky): polemická reč, polemický charakter • diskurzívny: diskurzívne čítanie, diskurzívny čitateľ (op. naivný) • nesúhlasný • odmietavý: ozvali sa aj nesúhlasné, odmietavé hlasy
rozumný ktorý v konaní a pod. uplatňuje rozum, rozvahu; ktorý sa spravuje podľa rozumu; svedčiaci o tom (op. nerozumný) • rozvážny • uvážlivý • súdny: na svoj vek sú deti veľmi rozumné, rozvážne; rozumné, uvážlivé reči; súdny človek • logický (založený na logike): uviesť logický dôvod • múdry: najrozumnejšie, najmúdrejšie riešenie v danej situácii • inteligentný (vyznačujúci sa inteligenciou; op. neinteligentný): inteligentný tvor • triezvy (bez emócií, jednostrannosti a pod.): je to triezvy pohľad na vec, triezve uvažovanie • jasný: jasná myseľ • zdravý: zdravé názory • zried. rozsudný (Hviezdoslav) • poet. jasnoumný (Hviezdoslav)
súdny p. rozumný, kritický1, triezvy 2
triezvy 1. ktorý je pri zdravom vedomí, neomámený alkoholom (op. opitý), neovládaný emóciami, vášňami (op. zatemnený, zaslepený, slepý) a pod. • zastar.: striezlivý • striezvy: byť v triezvom, striezlivom stave; je triezvy, striezlivý • čistý • jasný: čistá, jasná hlava; jasný úsudok • zdravý: zdravý rozum
2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý sa vyznačuje miernosťou a rozvahou; svedčiaci o tom • rozvážny: triezvy, rozvážny človek • rozumný: neprišli s nijakým triezvym, rozumným nápadom • chladnokrvný • chladný • racionálny • rozumový (nepodliehajúci citom): čin je v rozpore s priateľovým chladnokrvným, chladným uvažovaním; racionálny, rozumový typ človeka • zdravý (zodpovedajúci normálnemu, triezvemu uvažovaniu): zdravé názory • reálny • realistický (ktorý rešpektuje skutočnosť, ktorý vie rozlíšiť možné od nemožného; nepoddávajúci sa sneniu, fantázii; op. nerealistický): reálne, realistické uvažovanie • súdny: súdne stanovisko, rozhodnutie • premyslený • uvážený • rozmyslený (o prejavoch človeka, ktoré svedčia o rozvahe): premyslené, uvážené slová; rozmyslená reakcia na protest • zastar.: striezlivý • striezvy: matkina striezlivá povaha
3. ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou, ktorý uprednostňuje jednoduchosť, prirodzenosť, nenáročnosť a pod. • jednoduchý • obyčajný • prostý: triezve, jednoduché, obyčajné, prosté zariadenie interiéru (bez zbytočných al. nákladných doplnkov, okrás; op. vyumelkované, pompézne) • civilný (ktorý je bez pátosu, resp. zložitej kompozície, obyč. o prednese; op. strojený) • strohý (priveľmi jednoduchý, až chladný): architektúra strohých tvarov • suchý • holý • číry (taký, aký v skutočnosti je): suché, holé, číre fakty
1. týkajúci sa súdu ako právneho orgánu a jeho činnosti: s-a právomoc; s-e konanie, s-e rokovanie, s-e pojednávanie, s-e vyšetrovanie, s-a pokonávka, s. proces; s. poriadok; s. výrok, s-a výpoveď; s-e vymáhanie, s-e stíhanie, s-a exekúcia, s. spor; s-e poplatky; s-e akty spisy; s. depozit; s-a budova, s-a sieň, s-a stolica; s. praktikant, s. znalec, s-a komisia; s-e lekárstvo; s-a prax; s-e dni určené súdom pre stránky
● s. deň a) bibl. v ktorom má byť posledný súd; hovor. expr. čakať niečo, niekoho do súdneho dňa donekonečna, stále; Zdola sa nedostaneme sami ani do súdneho dňa (Hor.) nikdy; b) hovor. expr. zmätok, krik, hurhaj;
2. schopný rozumne usudzovať, rozumný, kritický, rozvážny: s. človek, s. čitateľ; s-i pozorovatelia, s-e stanovisko;
súdne prísl.
1. pomocou súdu, prostredníctvom súdu; súdobne: vymáhať niečo s.; vynútiť niečo s.;
2. rozumne, kriticky: s. sa dívať na niečo;
súdnosť, -ti ž. schopnosť usudzovať, súdiť; rozumnosť, triezve uvažovanie, rozvážnosť
súdny príd 1. práv týkajúci sa súdu ako právneho orgánu a jeho činnosti: forum: rynk, plac, sudné mjsto (ASl 1740); cognitor: prisedicý pri sudném gednánj neb w něgaké prj (WU 1750); dicographus: súdny pisar; iudex: sudec, rychtár, súdny rychtár (KS 1763) L. s. deň, s-a doba náb posledný deň sveta, čas posledného súdu: nežli bi sme sa maly nekdy w den sudny pred celim swetom z hanbu wyznaty ne wiceg k dussnemu spaseny, ale k wecnemu zatraceny (MiK 18. st); telo v súdnu dobu k životu oživene Ježiš pozve k súdu (Pie 18. st); s-a kňazova stolica náb spoveď: nech časťegsseg pristupuge k súdnég knezowég stolici, hňedki po spáchaném smrtelném hríchu (BN 1796) s-a stolica, božská s-a stolica, s-a stolica Kristova, s-y trón náb a. Boží súd: w hrjchu smrtedlnem umriti, pred sudnj stolicu se postawitj (SK 1697); (Pane) na tvoj szudni trún se utzekám (DŽ 1752); wssecy my zagisté musýme se ukázati pred sudnu stolicu Krystowu (MPS 1777); b. súd všetkých živých a mŕtvych na konci sveta: prjgde den poslednj, ktery hlasem truby umrelych wzbudj a žiwjch pozowe pred sudnu stolicy widomeho Krysta Gežjsse (OP 1685); hrjch náss pred bozsku sudnu stolicy na sudnem dni sudeny a trestany bude (ŽP 1788); s-y dom práv sídlo súdnej inštitúcie: kdokolwek prissel by do prawa a sudne(h)o neb p. rychtara dom(u) opili (RUŽOMBEROK 1654); praetorium: ráddny dúm, rathus, sudny dúm (KS 1763); s-y list práv žaloba, súdne rozhodnutie: dica: sudnj list (AP 1769); s-e lavice práv lavice v súdnej sieni: subsellium judicum: lawice saudne (VTL 1679); a. s-a stolica stolica v súdnej sieni: Pilát, když seděl na sudneg stolicy, poslala k němu žena geho (Le 18. st); b. s-a stolica práv súdna rada, súd: budeme mitj na tento prišly cztvrtek súdnu stolyczu (KREMNICA 1586 E); slavna sudna stolica, pani, pani nam milostivi a laskavi (K. LEHOTA 1781 LP); sediaci na s-ej stolici práv kto súdi, sudca: scabinus: sedjcy na sudnég stolici, rychtár, súdec (KS 1763); s-e slová práv súdny výrok: z ortelem, z ustamy a sudnimy slowamy Pilata, sudca a sprawca rimskeho whozeny, to gest odsudeni gest Jonass nebesky, Kristus k smrti (WS 18. st); s-y človek práv prísediaci súdu: pedarius: radny, súdny člowek, ktery ortel newypowjdá (KS 1763); s-e lieky právne prostriedky: zawazawsse wsseligake prawe (!) remedie aneb leki sudne wimisslene y podpisem wlastim (!) ruki meg sem potwrdila (BRATISLAVA 1662) F. do s-eho dňa práv veľmi dlho, navždy: mluwil, žeby do sudneho dna za te penjze pil (PONIKY 1793) 2. schopný správneho úsudku, rozumný, rozvážny: z obce každoročne geden dostatečny rozumny rozssaffny, sudny a dobre zachowaly sused za perega wiwoleny (TRENČÍN 1698) 3. kritický, rozhodujúci: critici dies: súdne dny, w kterych o nemoci lékaré súd kladú (KS 1763)