sánka -y -nok ž. dolná čeľusť: hýbať s-ou
sánka -ky sánok ž.
čeľusť 1. párová lebková kosť, v ktorej sú zasadené zuby • sánka (dolná čeľusť): tvár s vystúpenými čeľusťami, sánkami • expr. škraňa
2. p. čeľustie
sánka p. čeľusť 1
sánka, -y, -nok ž. dolná čeľusť: Dlhé zívanie len-len že mu nevymklo sánku. (Urb.); naprázdno sánkou pohybujú (Žáry); Spodná sánka bola vyčnievajúca. (Jégé) Stisol zuby, až mu na sánkach a lícnych kostiach naskočili hranaté svaly. (Tat.); pren. Chápadlá bagrov zarýpali veľkými oceľovými sánkami do svahu (Skal.) čeľusťami.
sánka obyč. pl sánky2 ž anat dolná čeľusť: y powedel: z sankami oslowýma, z čelisti mladého osla zahladil sem gjch a porazyl tisýc mužúw (KB 1757); maxilla: čelust, sánki (KS 1763); maxilla: sanky w dásnj (GrP 1771); kteri kun ma hluzu pod sankami, ten biwa dussny a mnochimi nemocmy znawen (RG 18. st); -ový príd: maxillaris: čelústny, ljcny, sáňkowy (KS 1763)