rukojemník -a mn. -ci m. (násilne zadržaná) osoba majúca zaručiť splnenie niečieho záväzku: byť odvedený ako r.;
rukojemníčka -y -čok ž.
rukojemník -ka pl. N -íci G -kov m.
rukojemník, -a, mn. č. -ci m. osoba, ktorá má svojou prítomnosťou ručiť za niekoho al. za niečo;
rukojemníčka, -y, -čok i rukojemnica, -e, -níc ž.
rukojemník m ručiteľ: my rukogemniczi slibugeme a na to se sme oddaly welikomožnemu panu panu Maytiny Janossowy za poddaneho dedičzneho (SENICA 1661); (učeň) try leta bude se powinen ucžyt a rukogemnika za sebe dat (ŠAŠTÍN 1676); synu múg, budess-ly rukogemnjk za prytela twého, zastawyl sy u cuzyho ruku twú (KB 1757); spondere pro aliqvo: za ňekoho rukogemnjkem byti (KS 1763); -ica ž: vas foemina: rukogemnice (PD 18. st); -ícky príd: ti si, Panye Jezusu, Búh szpasenya nasoho, v tvojej prostrednyitzkej a rukojemnitzkej povinnosztzi (AgR 1758)