Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

rozum -u m.

1. ľudská schopnosť myslieť, uvažovať, rozmýšľať; um: ľudský r., mať bystrý r., spravovať sa r-om

2. obyč. mn. hovor. výsledok myslenia, rozmýšľania, uvažovania, mienka, názor: rozdávať r-y, chodiť si niekomu po r-y

stratiť r. prestať rozumne uvažovať; prísť o r.; byť chorý na r. choromyseľný; chodiť ako r-u zbavený počínať si nerozvážne; priviesť niekoho k r-u správne usmerniť jeho konanie; dostať r. zmúdrieť, zvážnieť; (ne)mať r. (ne)byť rozumný; chytiť, vziať, zobrať r. do hrsti intenzívne sa zamyslieť; pohnúť r-om; konať proti zdravému r-u nerozumne; → prišlo mi na r.; r. mu nad tým stojí nevie to pochopiť; ťahať r-y z niekoho vyzvedať; lievikom nalievať r. (do hlavy) a) poúčať b) radiť nevedomému; expr. čo sa mu r. čistí? a) nevie triezvo uvažovať b) prejavuje známky duš. choroby;

rozumový príd.: r-é vlastnosti, r-á výchova, r-é poznanie;

rozumovo, rozumove prísl.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozum ‑u m.; rozumový; rozumovo, rozumove prísl.

rozum -mu pl. N -my I -mami m.

-m/10662558±18593 4.31: substantíva m. neživ. N+A sg. 403600→404021
+991
−901
problém/44405 záujem/36429 dom/32263 systém/31651 program/27384 význam/26251 film/23554 m/15884 výskum/12758 dojem/12082→12094±4 zoznam/9425 pojem/9278→9330±20 um/9192→9228
+0
−9
rozum/8567 príjem/6592 objem/6208→6240
+14
−13
strom/6121 režim/6083 prieskum/4645 dátum/4563 chrám/4317 (246/66237)

-um/132533±163 28.31: substantíva m. neživ. N+A sg. 46743→46723
+132
−126
výskum/12758 um/9192→9228
+0
−9
rozum/8567 prieskum/4645 dátum/4563 album/3852
+62
−66
šum/1363 rum/434 parfum/409 forum/0→369
+0
−51
konzum/254 nerozum/80 Kafarnaum/55 (6/146)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa)šialiť sapochabieť sapochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabieexpr.: besnieť (sa)divieťbesniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sajančiť satreštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobodytratiť rozummať vrtochyexpr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochyhovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľujevystrájaťšantiťvyvádzaťdivočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kožesamopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mušvitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)


bláznivý 1. duševne chorý • pomätenýnenormálnychoromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialenýzbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabenýpojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetnýposadnutýhovor. expr.: šibnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelenýšvihnutýstrihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumnýnerozvážnypobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdrynezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialenýzbláznenýpochabýspochabenýpochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašenýsplašenýpojašenýzjašenýrozjašenýstrelenýtrafenýpobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašnýšantivýrozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavouexpr.: kotrbamakovica: tvrdá kotrba, makovicalebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebkuhovor. pejor.: gebuľagigaňagegyňadrgaňagriňagrňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grinipejor.: tekvicalebeňlebeňa: dostať po lebeni

2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavurozumum: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na umintelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemernýmyseľ: bystrá myseľmozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozogsúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: ten má fifika

3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2


choromyseľný ktorý je duševne chorý • pomätenýbláznivýšialený: správanie choromyseľného, pomäteného, bláznivého, šialeného človekanenormálnyfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavuhovor. chorý: je nenormálny, chorý na rozum, padnutý na hlavu; choromyseľná, chorá osobaexpr.: pojašenýzjašenýzošalený: vyčíňa ako pojašená, zjašenáhovor. pochabýexpr. spochabený: trhala si vlasy ako pochabá, spochabenáhovor. expr.: šibnutýšľahnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelený: správal sa ako šibnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý; výmysly trafeného, streleného mozguneskl. hovor. pejor.: šišiplem-plemsubšt. cvoknutý

porov. aj slabomyseľný


oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať • ummozog: mať bystrý rozum, um, mozog; niečo mi prišlo na rozum, na umintelekt (myšlienkové schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemeromhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: nemať fifika, nemať chochmes, fištrónhlava (sídlo rozumu): mať dobrú hlavusúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťmyseľ: zamestnáva to jeho myseľ


umúdriť sa začať múdro, triezvo, rozvážne konať • prísť k rozumudostať rozum: ak sa neumúdria, nemôžu rátať s našou pomocou; po mladíckych výstrelkoch prišiel k rozumuzmúdrieť (stať sa múdrejším, múdrym): zmúdrieť na vlastnej škode, na vlastnom nešťastífraz.: vziať rozum do hrstiužiť rozumu


vedomie 1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: spoločenské, občianske vedomiezastaráv. povedomie: ľudské povedomieuvedomenie (vedomie príslušnosti k istému spoločenskému celku): národné uvedomenie

2. stav, keď si človek niečo uvedomuje, najmä svoju existenciu: stratiť vedomie, priviesť niekoho k vedomiupamäť: byť pri plnej pamätizmysel (schopnosť vnímať): nebyť pri zmyslochrozum: chodiť ako rozumu zbavenýzastaráv. povedomie: konal v povedomí svojej mocizastaráv. vedomosť: nemám o tom vedomosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozum, -u m.

1. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: ľudský r., bystrý, tupý r.; hovor. viac šťastia ako rozumu (úsl.)

prejsť niekomu cez r. oklamať ho; pripraviť, doniesť, priniesť niekoho o r., mútiť, zamútiť, pliesť, popliesť, pomútiť, prevrátiť, prevracať niekomu r. a) pozbaviť, zbavovať niekoho triezveho uvažovania, b) doviesť, dovádzať niekoho do stavu šialenstva, nepríčetnosti; stráca (stratil), tratí (potratil) r., prišiel o r., pomiatol sa na r-e, pominul sa (s) r-om, kraj. i z r-u (na r-e), múti (pomútil) sa mu r., nie je pri r-e, hovor. i udrelo mu na r., r. sa mu zatemnil, je chorý na r., nár. pohýna sa (pohol sa) z r-u, zíde, schádza, postupuje, vychádza, vyrastá z r-u, r. sa mu kalí, čistí a) o niekom, kto nevie triezvo uvažovať, b) o niekom, kto prejavuje známky duševnej choroby; žart. prepil si r. ohlúpol od nemierneho pitia; správa sa, chodí ako r-u pozbavený, ako bez r-u počína si a) nerozvážne, b) nepríčetne, šialene; priviesť niekoho k r-u, expr. osvietiť niekomu r. usmerniť ho na správne uvažovanie, na správne konanie; otvoril sa mu r., chytil sa, lapil sa r-u, prišiel k r-u, dostal r., expr. chytil r. do hrsti začal rozumne, triezvo uvažovať, konať; hýbať r-om uvažovať; pohnúť r-om začať uvažovať; maj r.! správaj sa rozumne; nemá r. nespráva sa rozumne; má r. na mieste správa sa múdro, rozumne; svoj r. a) o múdrom, rozvážnom človeku, b) o tvrdohlavom človeku; mať zdravý, čistý r., byť pri dobrom r-e správne, rozumne usudzovať, myslieť, konať; konať proti zdravému, dobrému r-u nerozumne, bláznivo; uvažovať s chladným r-om vecne, bez citového zaujatia; s jasným, triezvym r-om triezvo, rozumne; ten má (to je) otvorený r., expr. mať r. na pravom mieste o múdrom človeku; je slabý na r. o duševne chorom človeku; hovor. expr. treba mu r. (lievikom) nalievať o hlúpom človeku; hovor. to je r. a) iron. to je hlúpy nápad, nerozumná myšlienka; b) o veľmi múdrom, šikovnom človeku; niečo mi prišlo na r. napadlo ma niečo, spomenul som si na niečo; behá, chodí mi to (stále) po r-e (stále) na to myslím; poschodilo mi to na r. spomenul som si na niečo, prišiel som na niečo; po čom im r. chodí! na čo myslia; (ustavične) má niečo na r-e (ustavične) na niečo myslí; r. mi nad tým stojí, zastáva, nejde mi to na r. (do r-u) nemôžem to pochopiť

2. obyč. v mn. č. rozumy hovor. výsledok rozumovej činnosti, mienka, úsudok, názor: Kukali do mapy a trúsili rozumy. (Jégé) Chodil sem-ta, rozdával rozumy. (Švant.) Nepotrebujem si ísť po rozumy do susedov. (Fel.);

rozumový príd.

1. týkajúci sa rozumu, súvisiaci s rozumom: r-é vlastnosti, schopnosti, r-á vyspelosť, r. rozvoj dieťaťa; r-á výchova, r-á činnosť;

2. riadiaci sa, vedený, usmerňovaný rozumom, rozumný: r. človek, r-á bytosť, r. typ; r-é poznanie, r-é dôvody, r-é úvahy;

rozumček, -a m. zdrob. expr. k 1

rozum m
1. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: a ya se wynen dawam, že sem to včzynyl z blaznyweho neb pochabeho rozumu sweho (STRÁŽNICA 1529) nebo tito (protivníci) wssečko swim telesnym hlupim rozumem chtegi obsahnuti, aniž chtegi užiwati swedecztwi Pisma swateho (TC 1631); consilium puerile: ďetjnsky rozum, mysel (KS 1763); w Pisme swatem toliko dwa, a nie wiceg spusobi se winachazagu, skrze ktere geden kazdy clowek dospeleho rozumu može obsahnuti kralowstwi nebeske (MK 18. st); ssaffran rozum odgjma a nechút k gidlu priwodi (MT 17. st);
x. pren pobludili sme od cesty prawdy a swetlo rozumu newzesslo nam (MS 1758) neuvažovali sme správne
F. podľa r-u, s r-om mierne, uvážene: spraw prassek a podle rozumu ho daweg, dobre spolu pomiessagice (RT 17. st); ohen musiss za prwssy mesicz welmy tichy dodawatj, potom mužess z rozumem wetssy ohen dodawatj (OCh 17. st); od prvého r-u od mladosti: když se kdo nauči od prwniho rozumu začaste hressiti, gak biwa s takowim tessko ku napraweni (MK 18. st); pri (zdravom/dobrom) r-e, za zdravého r-u rozumne uvažujúci: deliro: negsem pri sobě, pri rozumu (WU 1750); sem gesste pri zdrawem rozume postawena gsuce (s. l. 1768); mentis compos: pri dobrem rozumu (NP 17. st); toto za zdraweho meho rozumu ucinil sem (KRUPINA 1686); bez r-u neuvážene, nerozumne: gazik, ktery bez rozumu mnohe wecy bucha, sskodi sobe, snad y temu, ktery ho poslucha (GV 1755); pochybený/pochybný/pochybujúci v r-e, zbavený (od) r-u, pohnutý z r-u, ako z r-u pozbavený, vytrhnutý duševne chorý, bláznivý: Franciscus Habay slobodny w rozume pochibeny; Adamus Bocsko, 32, slobodny, w rozume pohibny; Joseph Kezlicz, w rozume pochibugici baro (Kur 1784); amens: smyslu, rozumu zbawený, ssálený, zblázniwy (WU 1750); bola totissto z rozumu pohnuta, od wsseczkich zapowrhnuta, slowem bola by zhinula (PUKANEC 18. st); niže napsany žada a prosi, abi takoweg bez kantaru gakossto rozumu pozbaweneg osobi ranenemu uplna satisfactia prisuzena bila (PUKANEC 1787); radowal se a tessil swaty Peter z wydeny maličkeg iskricky slawy nebeskeg, takže gako z rozuma vytrhnuty prawyl (SKá 18. st); prísť/prichodiť na r. komu spomenúť si: to mi prisslo na rozum, že mogi towarissia geden kotol dauno užjwagu (TURIEC 1755); keď sa ty tam budeš volakde prechodiť, potom ti ja budem na rozum prichodiť (PV 18. st); prísť/prichádzať k r-u, stúpiť do r-u rozumovo dospieť: kasznyczka z lysty obzwlasstnymy nech stogy s pokogom, dokud ditky me k rozumu prigdu (BRATISLAVA 1667); kdi už do rozumu prichádzal, učili ho histórie (DS 1795); kdyžby byla do rozumu stupila, chcela krestanku byt (WP 1768); dochovať do r-u koho vychovať niekoho do dospelosti: on rowne ako wlastny otecz syroty pozustale po prwssem manželu tak sprawal a do rozumu gich dochowal, aby potomne ony y pratele gemu dekowati mohly (SLIAČE 1609) vziať do r-u/v r., bývať pri r-e, stíhať r-om, držať sa r-u dobrého, navrátiť sa k r-u, nabrať si r-u do hlavy, vziať všetok svoj r. na poradu, uzdu pustiť r-u, nahnať r-u komu: (začať) uvažovať rozumne: wzali do rozumu, žeby nehodni byli pred Welebnost Božu gjti; musýme tehdá w rozum wzyti, že skrze stworeny rozum teg tagnosti pochopit nemúže (WP 1768); kdiž se zbúďass a pri rozume bywass, to, čo nečisteho gest w sebe, osskliwit budess (BlR 18. st); člowek ne tolyko tomu wery, ale rozumem stiha, že o tom tak draho držano bity ma, gak mu wira predklada (ŠV 1675); predce sem se držel rozumu dobreho, deg se mi nawratit do krage wlastnjho (KCS 18. st); Priamos po trech dnech sam se k rozumu nawratil (HI 18. st); o, hrissniku, naber si ze sskody a ze zatraceni druhich rozumu do hlawy (MS 1758); wezmi wssecken swug rozum na poradu (HRANOVNICA 18. st); calwinske a kapernaitske consequentiae odtud bi wznikli, kdybi sme rozumu uzdu pustili, totissto kterak ťelo Krystowo mohlo se spolčiťi z chlebem (TP 1691); toto jéj (mníške) rozumu nahnalo, zustala a život napravila (BR 1785); zmáčať slovo do r-u rozmyslieť si, premyslieť si: zmáčag slowo do rozumu, prw nežli ho powíss, gak z rozumem buďess mluwiť, pri dobrem obstogiss (GV 1755); priviesť k r-u, navrátiť k dobrému r-u koho presvedčiť niekoho, aby konal rozumne a správne: (bezbožníka) k rozumu treba priwesťi (PP 1734); dczéra k dobrému rozumu nawráczena gest (PeP 1770); obdariť vačším r-om koho, dať r. komu spôsobiť, aby niekto konal rozumne a správne: a tak aspon tuto otewrite očj, aspon wi, wrchnosti swetske, kterich Buh wetssim rozumom obdaril, a nedegte se zwodiťi (TP 1691); dám tebe rozum y naučjm teba na cesťe, po kterég chodit budess (KB 1757); nemať r./r-u neuvažovať rozumne a správne: wi nemate rozumu, ked lajete do matera, ked wam dobry den dekugu (ZÁTURČIE 1755); tratiť/stratiť/potratiť r., vystúpiť/vychádzať/ postupovať z r-u, prísť/prichádzať o r. neuvažovať normálne; blázniť, zblázniť sa: nachazagu se takowi, kteri brucho swoge naplnugu, kiakor preplakugu, rozum tratia; tatik, ktery swim powolkowanim sinu swemu smrti pricina bil, uslissice o tem, o rozum prissgel (MS 1758); mnozy na Boha sotwakedy se rospametagu a kdys nemocny anebo rozum straty, w ten cas prosa (SJ 18. st); žadny z hosti nepochopil, co se s jejich panem deje, misleli, že rozum potratil (LPo 18. st); žena tak se zdesila, že temer z rozumu wistúpila (VP 1764); fatenska pak wiczey a wiczey do nezdrawosty upadla natilkuo (!), že y z rozumu wichaczala (KRUPINA 1739); pro nedostatek mleka mrely nekery lyde, z rozumu postupowaly (HiP 1763); ty, kteryž se mnohimi trunky ožiragj, zdrawy smisl potracugj a o rozum prichazegi a blaznum podobny učinenj bywagi (HPP 1754); priniesť/zbaviť o r., zbaviť/pozbaviť r-u koho spôsobiť niekomu neuvážené, nerozumné až nenormálne konanie: takowa wodka kdis němirne se užige, čloweka o rozum priněse (PR 18. st); deliriumvis morbi reddidit: nemoc ho o rozum zbawila (WU 1750); dabel ho vszeho rozumu dobreho zbavil (SS 18. st); wtom welice naramna bolest mne nadissla, ktera rozumu mňe pozbawila (PT 1796); prepiť/prepíjať r., zatopovať vínom r. ohlúpnuť, hlúpnuť z nadmerného pitia alkoholu: kdo wina moc pige, ten rozum propige z nemjrneho napoge (BV 1652); (ožralci) když rozum swug prepigagu, tenkrate oni Krysta Pana gako z negaku žluču horku a octem napágagu (MS 1749); ingurgito: ožjrám se, mysel, rozum zatopugem wjnem (KS 1763); máš r.? uvažuješ normálne?: sanus ne es? huy! mass-ly rozum? (KS 1763); wice ssťesti než rozumu magu sice mnozy, ale ssťesti bez rozumu ňe dluho osožy (GV 1755); kdo rozumu nema, nech w rade neseda (BV 1652); koho P. Buh chcze potrestati, prwě mu rozum odegima; co hlawa, to rozum (SiN 1678); demutant ingenium mores: zle mrawj porussugú y dobry rozum (KS 1763); zdrawý rozum w zdrawém těle (StN 1785); kdo se na krasu spoleha, na rozum se zapomjna; ženy, wino, toto dwoge, mnohych rozumu zbawuge (Se 18. st)
2. pl rozumy výsledok rozumovej činnosti, mienka, úsudok, názor: dotykagycze se nassych nayhlubssych rozumow a swedomy, uznali sme, aby Thomas Bacha Petrowj Lutrowj, bratru swemu, dzylw toho rychtarstwj postupyll (ORAVA 1574 DSJ); w tom pany wrozeny rozeznawsse swymy rozumy neprehlydagicze na porucženstwy gegych otcze (VAJNORY 1643); discrimina ingeniorum: rozdjlnosti rozumuw (KS 1763); a po mnohém rozumuv svojích híbáňí aj nalézli spúsob, z kterím tatík móhel sa naplatiť (BR 1785)
3. obsah, význam: z nektereho malého slowa nakriwenj se horssjti, gestli toliko podstata slowa a rozum reči nebýwa menený (SiP 1683); obscura verba: nesnadného rozumu slowa; noema: sententia, tagny rozum gednég reči; aphorismus: krátky rozum mnohych wec (KS 1763); pozatým slowo jobbaď v predešlým rozumu vymluvené bylo (VIEDEŇ 1785 DPB); -ček dem k 1: ratiuncula: rozumček (KS 1763)

Rozum_1 Rozum Rozum_2 Rozum Rozum_3 Rozum Rozum_4 Rozum
rozum
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) rozum
G (bez) rozumu
D (k) rozumu
A (vidím) rozum
L (o) rozume
I (s) rozumom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) rozumy
G (bez) rozumov
D (k) rozumom
A (vidím) rozumy
L (o) rozumoch
I (s) rozumami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ROZUM-BELEJOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ŇAGOV, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 MEDZILABORCE) – 1×;

Priezvisko ROZUM sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 33×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
NIŽNÝ KLÁTOV, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 6×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
SOLIVAR (obec PREŠOV), okr. PREŠOV – 4×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 3×;
BUKOVEC, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 3×;
NOVÁ DUBNICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 2×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 2×;
VYŠNÝ KOMÁRNIK, okr. SVIDNÍK – 2×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
KEŽMAROK, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 1×;
PODHÁJ (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
SÍDLISKO ŤAHANOVCE (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

medzi inštinktom a rozumom entre l'instinct et la raison
rozumu, keď sa vydávame de raison quand nous nous marions
vždy, lebo rozum ide toujours, car la raison va

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu