rovina -y -vín ž.
1. krajina, pôda s rovným povrchom: úrodná r., dedina leží na r-e
2. rovná plocha vôbec: geom. r. súmernosti, vodorovná r. určená troma bodmi
3. úroveň, hladina: lampa v r-e očí
4. odb. súhrn javov, prvkov, kt. tvoria celok: jazyková r., r. ekonomických vzťahov;
rovinný príd. k 1, 2: r. kraj rovinatý; geom. r-á geometria;
rovinový príd. k 1: r-é dostihy;
rovinka -y -niek ž. zdrob.: lúčnatá r.; šport. cieľová r. rovná časť pretekárskej dráhy (pred cieľom)
rovinka -ky -niek ž. zdrob.
rovina, -y, -vín ž.
1. kraj, územie s rovným povrchom, bez kopcov; rovinatý kraj; rovná zem: šíra, široká, neprehľadná, úrodná r.; ruské r-y; trnavská r.; Mdlá rovina jednotvárne a suchopárne rozplýva sa na ďalekom obzore. (Al.);
geogr. rovný zemský povrch bez hôr a kopcov;
2. rovná plocha vôbec;
geom. plocha určená troma bodmi al. priamkou a jedným bodom ležiacim mimo priamky: priečelná, vodorovná, horizontálna, premietacia r.; r. súmernosti, r. otáčania; fyz. naklonená r. vychýlená z normálnej polohy; tel. čelná r. rovina pohybujúcich sa končatín pri cvičení prostých rovnobežná s rovinou čela cvičenca; šport. cieľová r. myslená zvislá plocha (stena) prechádzajúca cieľovými tyčami;
3. kniž. priemerná výška, úroveň, hladina: Prízvuková rovina stúpa až k šiestej slabike, potom klesá. (Reis.)
● klásť, stavať, položiť, postaviť niekoho, niečo na jednu r-u rovnako hodnotiť, ohodnotiť; byť, stáť na jednej r-e s niekým, s niečím mať tú istú cenu, hodnotu, vyrovnať sa niekomu, niečomu;
4. kniž. oblasť, sféra, poloha, plán: záujmová r., myšlienková r.; U Krasku je láska bezúsmevná, vrhnutá kdesi do rovín spomienok. (Fel.) Podarilo sa autorovi na mnohých miestach vzniesť svoje videnie z pásma elegičnosti do roviny poznania. (A. Mat.) Radosť z oslobodenia spod fašizmu prežíval na rovine citových, psychologických a moralizátorských súvislostí. (Mráz);
rovinový príd.: šport. r-é dostihy v rovine;
rovinka, -y, -niek ž.
1. zdrob. k 1 malá rovina: Na rovinkách dozrela druhá tohoročná úroda ryže. (Mor.) Dolina sa čím ďalej šíri a rozkladá sa v rovinku. (Kuk.)
2. malé, menšie rovné miesto: Na rovinke tesári zbíjali s chvatom veľkú búdu z nových dosák. (Taj.) Na rovinke okolo táfle by boli narástli pekné zrovnané rady tehál. (Hor.);
šport. časť uzavretej atletickej trate, pren. i beh po rovine