Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst un

roveň -vne ž. kniž. rovina (význ. 1): za riekou je široká r.

kniž. byť, stáť na r-i s niekým, niečím mať tú istú cenu, hodnotu; stavať, klásť niekoho, niečo na r. niekoho, niečoho, niekomu, niečomu rovnako hodnotiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
roveň ‑vne ‑í ž.

roveň rovne rovní ž.

-oveň/81585±6: substantíva ž. A sg. 13601±2 úroveň/13378 roveň/216→223
+0
−2

-oveň/81585±6: substantíva ž. N sg. 6056±4 úroveň/5961 roveň/69→95
+0
−4

roveň p. rovina 1


rovina 1. krajina, pôda s rovným povrchom: mal radšej rovinu ako hornatý krajnížina (nízko položený rovinatý kraj): podunajská nížinaplanina (vyššie položená rovina): náhorná planinapláň (rozľahlá rovina): zasnežené pláneplošina (rovná krajina): krasová plošinaplocha (rovný povrch niečoho): trávnatá plochakniž. roveň: za mestom je široká roveňkniž. platózastar. rovnina (Horal)zried. pláňava (Hviezdoslav)kniž. zastar. raveň

2. p. úroveň 1 3. p. oblasť 2


vyrovnať sa 1. dať sa do radu, do rovnej polohy • zarovnať saurovnať sa: rady vojakov sa vyrovnali, zarovnali, urovnalinarovnať savystrieť sa (o tele): chrbát sa mu cvičením narovnal; hrdo sa vystrelpovyrovnávať sapozarovnávať sapourovnávať saponarovnávať sapovystierať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch al. veciach)

2. stať sa niekomu rovným, dosiahnuť rovnakú úroveň • byť roveň: nik sa mu nevyrovná, nik mu nie je roveňdostihnúťdohoniťdobehnúťdohnať: v športových výkonoch ľahko dostihne, dobehne, doženie aj najlepších

3. zaujať správny, racionálny, rozhodný a pod. postoj k sporným, nejasným veciam • zúčtovaťhovor.: vyúčtovaťporátať sa: vyrovnať sa, zúčtovať s minulosťou, so zradou; vyúčtujeme, porátame sa aj s ostatnýmifraz. vyrovnať si/vybaviť si účty: počkajte, ešte sme si nevyrovnali účtyfraz. expr. rozdať si to s niekým (vyrovnať sa s niekým obyč. bitkou, hádkou) • pokonať sazmieriť sa (zmierlivo sa vyrovnať): už sa so susedmi pokonali, zmieriliskoncovať (vyrovnať sa s niečím nepríjemným): s obavami som už skoncovalnespis.: vyporiadať sa • vysporiadať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

roveň, -vne ž.

1. kniž. rovina: Chotár sa k východu vyrovnáva, za potokom je široká roveň, oráčiny, nerozorané medze. (Tal.) Tam v doline vidno ešte širšiu roveň a po nej tečie Váh. (Ráz.-Mart.) Šiel zasa cez hory a doly, rovne a lesy. (Dobš.)

byť, stáť na r-i (s niekým, s niečím) mať tú istú cenu, hodnotu, vyrovnať sa niekomu, niečomu: (Mŕtvi) sú do podania nového revízneho spisu na rovni so živými. (Jes.); stavať sa, postaviť sa na r. niekoho, niečoho (niekomu, niečomu, s kým, s čím) vyrovnávať sa, vyrovnať sa v hodnote, cene, postavení, dôležitosti ap. niekomu, niečomu, s niekým, s niečím: Zbúrala staré múry medzi sebou a pánmi a postavila sa im na roveň. (Barč); stavať, klásť, postaviť niekoho, niečo na r. niekoho, niečoho, niekomu, niečomu rovnako hodnotiť, ohodnotiť niekoho, niečo s niekým, s niečím, pripisovať, pripísať niekomu, niečomu rovnaký význam, rovnakú dôležitosť: Zdalo sa, že tých dvoch na jednu roveň stavala. (Zgur.) Hádam nechceš stavať Žida na roveň Chaldejcovi. (Fig.)

2. arch. človek rovný druhému v určitom vzťahu (vekom, záujmami, vzdelaním ap.): byť (nebyť) niekomu r.; hľadať si r. (svoju r.); Mladý mladému hneď uverí, roveň k rovni sa hneď pripojí. (Kal.) Roveň svoju nenachodí nikde (Dobš.) seberovného.

roveň
I. predl s G na úrovni, zarovno: mezitjm bolest wassj to negwjc wzňecuge, že po zaugetjch cestach, ktere k lesum do njchžto obidlenj swe gste preneslj, cesta aby rowen brehu morskeho zustala (PT 1796)
II. ž
1. rovina: planities: rowen, rownina (DSL 18. st)
2. rovnakosť, podobnosť:
F. nemať r. čomu nemať páru v niečom, nevyrovnať sa niečomu: Nabuchodonosor město Jerusalemské na hromadu kámenúw obratjl, spolu y s tým nadherným chrámem bozským, kterému swět rowen nemgel (PrW 1780)
3. mat rovnica: znak rownosty ge = klade sa mezy dwa rowne počty a wyreče sa skrz rowen 1 zlatý = 20 grossom (PrP 1780)
P. tpn Rowne ( 1471), Rownye ( 1475 Lednické Rovne); v Rovny (BUKOVINA 1544);

Roweň Roweň
roveň
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) roveň
G (bez) rovne
D (k) rovni
A (vidím) roveň
L (o) rovni
I (s) rovňou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) rovne
G (bez) rovní
D (k) rovniam
A (vidím) rovne
L (o) rovniach
I (s) rovňami

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum DUBOVICKÁ ROVEŇ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LIPANY
Urbanonymum HOLÚBKOVÁ ROVEŇ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TERCHOVÁ
Urbanonymum NIŽ. ROVEŇ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
REVÚCA
Urbanonymum ROVEŇ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
RUŽOMBEROK; TISOVEC; ŽAŠKOV

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu