Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rock [rok], rok² -u m. prevažujúci štýl populárnej hudby od 50. rokov, kt. má korene v amer. hudbe;

rockový, rokový príd.: r-á hudba

rok¹ -a/-u m.

1. obdobie 12 mesiacov; čas od 1. I. do 31. XII.: kalendárny r., minulý, budúci r.; školský r. obdobie vyučovania; Nový rok 1. január; nový r. kt. prichádza; cirkevný r. liturgický (začína sa adventom); mať dva r-y; minulo mu desať r-ov

2. ročný prírastok na kmeni, letokruh

3. obyč. mn. obdobie vyznačujúce sa niečím, časy: študentské r-y, r-y mladosti, biedy

● takto r. pred rokom; z r-a na r. každý rok; raz za uhorský, turecký r. veľmi zriedka; pejor. byť sto r-ov za opicami zaostávať vo vývine; muž v r-och nie mladý; byť v najlepších r-och v strednom veku;

ročný príd. k 1, 2: r-á lehota, r-á ťažba, r-é dieťa; r-é kruhy;

ročne prísl.: r. sa schádzať;

rôčik -a/-čka m. zdrob. expr. k 1

rok roka/roku pl. N roky m.

rock [rok], rok -u m. ‹a› hud.

1. (od 50. rokov 20. stor.) hudba (pôvodne tanečná) so zdôraznenou rytmickou zložkou a jednoduchou melodikou

2. (inštrumentálna) skupina hrajúca takúto hudbu;

rockový, rokový príd.: r-á skupina

rok → rock

rok, -a/-u m.

1. obdobie trvajúce 365 dní al. 12 mesiacov: kalendárny, občiansky r. od 1. januára do 31. decembra; školský r. od 1. septembra do 30. júna (resp. 31. augusta) nasledujúceho roku; hospodársky r. čas, za ktorý prebehne cyklus poľných prác; jubilejný r. na ktorý pripadá výročie nejakej významnej udalosti; minulý, lanský, vlaňajší r. ktorý práve prešiel; budúci r. nastávajúci; nový r. nastávajúci; starý r. minulý; Nový rok 1. január; priestupný r. majúci 366 dní; les. semenný r. v ktorom majú stromy semená; astron. hviezdny r. doba, za ktorú sa Slnko vráti k tomu istému bodu oblohy (365 dní, 6 hodín, 9 minút, 9,5 sekúnd), siderický; tropický r. čas, doba medzi dvoma prechodmi slnka jarným bodom (365 dní, 5 hodín, 48 minút, 46 sekúnd); svetelný r. astronomická jednotka medzihviezdnych vzdialeností; začiatok, koniec r-a (r-u); raz do r-a; čiastky r-u jar, leto, jeseň, zima; na rok a) na budúci rok; b) na dobu jedného roka; rok nato o rok, po roku; suchý rok v ktorom málo prší; mokrý rok v ktorom veľa prší; expr. čierny rok nešťastný, nepriaznivý; roky idú míňajú sa

● hovor.: takto rok pred rokom; na takto rok, do takto roka o rok; z roka na rok každý rok; od roka do roka každý rok; ako je rok dlhý celý rok; celý (boží) rok stále; rok po rok každoročne; raz za uhorský, turecký r. zriedkavo, veľmi zriedka; žart. do roka proroka želanie mladomanželom, aby mali do roka dieťa; posmeš. byť sto rokov za opicami veľmi zaostávať, zaostať (obyč. v civilizácii, v móde, v spôsobe života ap.); zastar. roku Pána formula pri uvádzaní letopočtu;

2. (len v mn. č.) dlhšie al. kratšie obdobie, doba, časový úsek vyznačujúci sa istými charakteristickými vlastnosťami, znakmi, činnosťou ap., časy: revolučné, pokojné, mierové, vojnové r-y; školské, učňovské, študentské r-y; mladé, detské, chlapčenské, dievčenské, mužné r-y; r-y mladosti; plodné r-y obdobie bohaté na tvorivú činnosť (napr. u spisovateľa); od útlych r-ov od detstva; roky strádania a lopoty (Zgur.); staré r-y staroba; hovor. najkrajšie r-y mladosť; klzké r-y (Jaš.) doba dospievania, dozrievania (pohlavného)

● hovor. roky a roky, toľké roky, (dlhé) roky (chodiť, spomínať, nevidieť niekoho, chystať sa na niečo ap.) veľmi dlho, dlhý čas; od rokov od dávna; po dlhé roky dlho; po r-och po dlhom čase;

3. miera pri určovaní veku: mať rok, dvanásť r-ov; dovŕšiť, dosiahnuť šestnásty rok; Bolo jej štrnásť rokov preč. (Taj.) Na Štefana mu minulo desať rokov. (Ráz.-Mart.); hovor. je, ide mu (jej) na sedemnásty rok; gazdiná v kanonických rokoch (Záb.) vo veku predpísanom cirkvou, aby mohla byť gazdinou na fare; V diaľke kukučka odpočítavala komusi roky (Zúb.) kukala (podľa ľudovej povery kukučka kukaním odpočítava roky: koľkokrát komu zakuká, toľko rokov vraj bude žiť); pren. cítiť, pociťovať roky starobu; hovor. roky mu (jej) pribúdajú starne

● muž (žena) v rokoch nie mladý (mladá); človek stredných rokov ani mladý, ani starý; je v tvojich rokoch je rovnako starý ako ty; byť v najlepších rokoch stredného veku; má svoje roky a) je (už) dospelý; b) nie je už mladý

rôčik p. rok

rok m
1. obdobie 365 dní al. 12 mesiacov; čas od 1. 1. do 31. 12.: ssluzbu swu wskazugeme Wassym Mylostem, prytom zdrawy, sstestj a mnoho dobreho w tomto nowem roku (Š. PODHRADIE 1578) v nastávajúcom; to sme dokonali meczy sebau, že do roka mam gemu (pánu Jiríkovi) cžekaty (OČOVÁ 1582); misto piva dava se krčmarovi na každy rok ječmene 50 luken (ORAVA 1625 U2); co se doticže sswagroweg, teg budu powinni emptores položit w rok zlatich rimskich dwanacte, penezi dwaadwacet (ŽILINA 1660) do roka; roku lonegssyho uskust welyka a neurody bily (H. SRNIE 1690); kolko tomu rokou, gako si striga? (KRUPINA 1741); hle, guss pressli dni, mesice ay hodini stareho roku (MS 1758) minulého; opozdena segba a zrost wsseho neurodni rok spusobuge (PR 18. st)
L. Nový r. 1. január: na den Nowiho roku gest obiceg mladim sinkom diwkam hodit, wssakze poctiwe (ILAVA 1640); priestupný r. majúci 366 dní: cas petiletnj a ctiriletnj prestupnj rok zase priwadczj (KoB 1666); slnečný r. siderický r.: slunečny rok ge cžas ze 12 slunečnych mesycuw, ktery cžas običegne na 365 dnj, 5 hodiny, 48 minuti a 37 sekundy vstanowen bywa (UČ 1781); mesačný r. tropický r.: mesycny rok ge cžas, ktery ze 12 mesycnych mesycuw powstane a obsahuge 354 dnj, 8 hodiny, 48 minuty (UČ 1781); r-u Božieho, r-u Pána formula pri uvádzaní letopočtu: dan w Trinawie sobotu po swatem Martine, roku bozieho 1549 (TRNAVA 1549); dan z Nemiecz w den swateho Martina wedle stareho calendaru, roku Pane 1585 (Z. NEMCE 1585); čas r-a, diel r-a ročné obdobie; jar, leto, jeseň, zima: na každy dil roku gsu zrizeni tri dni, abichme se za každy mesic geden den postily; biskupowe w tech rečenich cztirech časich roku kneze poswecugi (Le 1730)
F. takto r. pred rokom: (svedok) o tom wje, že takto rok dal bol narubat drewa p. Zathurecky Adam (ZÁTURČIE 1680); od dneška v r. o rok: na tri terminy magy platit zwrchu psanu summu, nagprwey do pryssleho swateho Dzure magy wyplatit fl 40, potem na pryssly swaty Michal fl 40 a ostatnye od dnesska w rok fl 45 (P. ĽUPČA 1579); do r-a, z r-a na r.; r. pri r-u, od r-a do r-a; r. po r-u, r. od r-a, r. do r-u každý rok, ročne, každoročne: anales: kronika aneb rok od roka kniha značená; annuatim: ročňe, po roku, rok do roku (KS 1763); nasse zeme gsu pod strmimy wrchamy, a sice len w gedneg pastwy, pre kteru pričinu rok po roku sgaty musime (PREDAJNÁ 1771); polachčena žadneho nemame, občekavame z roka na rok, že naku lehost dočekame, ale je nam darmo (UHROVEC 1776 LP); od roka do roka velmi velice a barze zuženi a trapeni byvaju, že nemožna vec jest tym dvum dedinam obstat (SEDLICE 1783 LP); rok pri roku porcia sa nam množi a my ze dne na den mizernejše a hudobnejše zustavame (RICHVALD 1786 LP); kolko razou ste se schazalj do roka? (KRUPINA 18. st); sedem úrodných r-ov, sedem hladných r-ov bibl o období hojnosti al. biedy: sedem tlstích kráw znamena seďem úrodních rokow, po kterích buďe seďem rokow hladních, i to sú té seďem chudé krawi (DS 1795)
2. ročná lehota, termín: czo se pak prava vo Mathiege Tlauka dotycze, pani mili, kdybysste jeden rok slussny polozyli, v nimz by konecz byti mohl, to bychme radi vidieli (TRNAVA 1545 SLL); Milosti Vassych za nauczeni ziadame, zie nas v tom nauczyti raczyte, jestlize bychme mohlj na pravo to podle Milosti Vassych, az ten rok oznamen bude, lidi k tomu pravu ziadati k vyslisseni (SKALICA 1545 SLL); rok se bude pocinat od swateho Iana roku beziciho nize dolozeneho (RAJEC 1737)
3. obdobie vyznačujúce sa niečím, časy: když ucžen swe roki wiplni, powinen bude mistr gemu pocztiwy list pod czechovske pecžeti dati a potwrditi (CA 1669 E); pritom se zretedlne zakazuje, aby žaden tu moc nemel, svuj služny rok s penezmi odkupovati (CA 1706 CM); ponevač velmi tvrde roky nastali, a tak ten užitek by nam byl skasiruvany, mnozi by sa po svete rozešli, jestli by od Jeho Excellencii polutuvani nebuoli (!) (LEDNICA 1760 LP)
F. na mnohé roky na dlhý čas: zdrawy a mnoho dobreho Wasseg Welkomožnosty na mnohe roky winssugem (s. l. 18. st); pred niektorým rokom nedávno: nepochybujeme, žeby Vašej vysoce urozenej Milosti nebylo zname, jako nas mily Pan Buoch pred niekterym rokem z morovu ranu navštivil, takže nas velmi maličko zustalo (KOPANICA 18. st LP); na ustavičné roky natrvalo: kdibi ti nekdo dal dwa magere, geden pro tebe y pro twe deti ass na ustawicne roki, druhi toliko na geden rok anebo na dwa, o ktery, powec, waču starost bi si mel? (MS 1758); od mnoho/mnohých r-ov, od dávnych r-ov oddávna: kameny chotarne, kere od mnoho rokow od lydy zastawene bily w zemy, ty pohnuly (TIŽINÁ 1590); item od dawnych rokuw welmi prisne se od panstwy zakazuwalo pod pokutu dwanast zlatych, aby w horach panskych žaden s poddanych nesmel lazy trawne a luky kazity (KLÁŠTOR p. Z. 1733); kapital, ktery od mnohych rokuv terva, ten ani my, ani naše predkove nepametaji a od nas sice tisic talary žadaji (ORKUCANY 1773 LP)
4. miera pri určovaní veku: budeš mnoho rokúv žíti, uvidíš! (ASL 1740); padesát rokúw gessťe nemáss a Abraháma sy wiďel? (KB 1757); (mníška) hňed v ďesátem roku mníšské slibi na sebe prijala (BR 1785)
F. s r-mi s pribúdajúcim vekom: začína sa z rokmi hladká tvár brázďiťi (BR 1785); s r-mi zelenými v mladosti: Idomenea sin z rokmi zelenimi prežit mohúcy wek zahasen bil (PT 1778)