roľník -a mn. -ci m. kto obrába pôdu a chová hosp. zvieratá; poľnohospodár: malý, stredný, družstevný r.; nakupovať od r-ov;
roľníčka -y -čok ž.;
roľnícky príd.: r. kraj; r-a práca;
roľníctvo -a s.
1. hromad. roľníci
2. obrábanie pôdy, práca roľníka: zaoberať sa r-om
roľnícky -ka -ke príd.
poľnohospodársky založený na poľnohospodárstve, súvisiaci s poľnohospodárstvom • agrárny: poľnohospodárske, agrárne krajiny; poľnohospodárska, agrárna politika • kniž. agrikultúrny; hospodársky: hospodárske zvieratá, hospodársky dvor • roľnícky (týkajúci sa roľníka, práce na poli a pod.): roľnícke družstvá, roľnícka práca • sedliacky: sedliacka usadlosť • poľný (získaný z poľa, vykonávaný na poli): poľné plodiny, kultúry; jesenné poľné práce
roľnícky p. poľnohospodársky
roľnícky p. roľník
roľník, -a, mn. č. -ci m. kto obrába pole, kto trvale pracuje v poľnohospodárskej výrobe; za kapitalizmu malý al. stredný podnikateľ v poľnohospodárstve, sedliak, gazda: malý, drobný r. vlastniaci malé množstvo pôdy; stredný r. vlastniaci neveľké (stredné) množstvo pôdy; samostatne, jednotlivo, súkromne hospodáriaci r.; kolektívne hospodáriaci, družstevní r-i; pracujúci r.; kolchozní r-i pracujúci v kolchoze; zväzok, jednota robotníkov a roľníkov; pren. On považoval sa za takého roľníka duší detských (Taj.) vychovávateľa;
roľníčka, -y, -čiek ž.;
roľnícky príd. r. ľud, r. kraj, r-e obyvateľstvo; r-a práca; r-a chudoba (za kapitalizmu) poloproletariát; jednotné roľnícke družstvo (JRD) dobrovoľné združenie pracujúcich roľníkov s cieľom kolektívne hospodáriť na pôde; r-a otázka problémy, záležitosti týkajúce sa roľníctva; narodil sa ako r. syn jeho rodičia boli roľníci;
roľníček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.