riaditeľ -a mn. -ia m. kto spravuje, riadi, vedie istý organizačný celok: r. závodu, ústavu, školy;
riaditeľka -y -liek ž.;
riaditeľský príd.: r. príkaz;
riaditeľstvo -a s.
1. iba jedn. funkcia riaditeľa
2. správa, vedenie organizácie; jej sídlo (budova, miestnosti)
riaditeľstvo -va s.
riaditeľstvo p. správa2 2
správa2 1. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov, ľudí usmerňujúcich istú činnosť: správa závodu • riadenie: riadenie obce • vedenie: vedenie ústavu
2. osoby al. inštitúcia, ktorá niečo spravuje: lesná správa, domová správa • riaditeľstvo: riaditeľstvo školy • vedenie: vedenie spoločnosti • administratíva: pracovať v administratíve • hovor. zastar. direkcia: direkcia divadla • úradníctvo (osoby vykonávajúce úrad) • aparát (pracovníci výkonného orgánu): štátny aparát • pejor. byrokracia (ľudia profesionálne pracujúci v správe)
riaditeľstvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) hodnosť riaditeľa: prijať r.;
2. predstavenstvo, správa, vedenie: r. podniku, školy;
3. budova predstavenstva, správy, vedenia: bývať na r-e, ísť na r.