riadiaci príd.
1. kt. riadi (význ. 1): r-e orgány
2. použ. pri riadení, určený na riadenie (význ. 1): r-a páka
riadiaci -ca -ce príd.
riadiaci, -a, -e príd.
1. používaný pri riadení, určený na riadenie: r-a páka; geom. r-a priamka kužeľosečky priamka určená podmienkou, že body kužeľosečky majú stály pomer vzdialeností od nej a od ohniska; tech. r. mechanizmus ktorým sa udržiava al. mení smer chodu (automobilu);
2. vedúci, hlavný: r-a sila, r. orgán
riadiaci [rídí-] príd 1. kt. spravuje, vedie, usmerňuje: spolu wssychňy prospewugme chwály Pánu sedycimu na trúnu, swet rýďycimu (CC 1655); nemuže rozumni člowek w tem pochybowať, že maudreho, opatrneho Pana a rydiciho Boha swet tento má (PP 1734); 2. príd kt. sa správa: effoeminatus: po žensky se ridici muž (LD 18. st)