rezolúcia -ie ž. zhrnutie požiadaviek, uznesení ap. z kolektívneho rokovania: zjazdová r.; schváliť, prijať r-iu
rezolúcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
rezolúcia -ie ž. ‹l› zásadné uznesenie, požiadavky a pod., ktoré vzišli z kolektívneho vyjednávania;
rezolučný príd.
rezolúcia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. rozhodnutie, uznesenie, vyhlásenie (sjazdu, zhromaždenia, výboru ap.): prijať, podať, vyniesť r-iu; sjazdová r.; mierová r. o mierovom riešení medzinárodných otázok;
rezolučný príd.: r. návrh
rezolúcia ž lat práv 1. rozhodnutie, uznesenie, výsledok: (Ich Milosty) zadneg resolucie neudelalj (TRENČÍN 1587); laskawu resolutiu od W. M. očekawati budeme (ORAVA 1618 MŽ); mug pan za žiwa gesste na dlužnika Lorincza Kračuna gest žalowal a až dosawad žadnu resolutiu ani executiu sem neprigala, ani neslissala (B. BYSTRICA 1649); až posawad newjme, čeho se držatj, a tak, aby tesarje nezahalely, dokud mylostiwa resolutya pryde, ty male weczyčzky do rohuw urobitj sem rozkazal (DUBNICA n. V. 1720); Gég Yásnost psanau resolutiu swau wlástnj ruku zapečetila a do archivu oddala, ktera toliko po gegj smrti ma odpečetena býti (LEVOČA 1723); wyczeg se zdržat nemohu, len pospole wilož twogu rezoluczyu w lascze, nech spocžine me srdcze (SNS 1786) 2. chem rozpustenie, uvoľnenie: resolutio gest, kdy se netco zmjssa a opet syllne gedno od druheho oddelene bywa; hled na dobre prostredky, gako by si mohol k Bohu Saturnusowy prigitj a geho o dobru poradu žadatj, kterjžto tebe neodpudy od sebe, ale tobe dobru resolutiu a radu da (OCh 17. st);