revolúcia -ie ž.
1. hlboká kvalitatívna zmena v spoloč.-polit. vzťahoch, prechod od starého polit. usporiadania k novému, často násilnými prostriedkami: sociálna r.; národná r., Veľká francúzska r.
2. zákl., podst. zmena, prevrat v rozlič. oblastiach činnosti: kultúrna r.; vedecko-technická r.; priemyselná r.; multimediálna, informačná r.; filoz. kvalitatívny zvrat vo vývine, op. evolúcia;
revolučný príd.: r-é učenie, r-é udalosti; r-é hnutie mládeže; r-é zmeny, r. objav;
revolučne prísl.;
revolučnosť -i ž.
revolučný -ná -né 2. st. -nejší príd.
revolúcia -ie ž. ‹l›
1. zásadná zmena, základný prevrat, zvrhnutie starého a nastolenie nového politického režimu, často násilnými prostriedkami: Veľká francúzska r.
2. náhla a veľká zmena ako spoločenský proces v rôznych odboroch činnosti: priemyselná r.; kultúrna r.
3. fyziol. (srdcová) r. jeden cyklus činnosti srdca zahŕňajúci sťah a ochabnutie;
revolučný príd.: r-é udalosti; r-é zmeny; r. objav;
revolučnosť -ti ž.
revolučný → revolúcia
bojovný plný odhodlania bojovať, útočiť, nevzdávať sa, presadiť sa a pod. (o človeku); svedčiaci o tom • bojovnícky • bojový: mať bojovného, bojovníckeho ducha; všade vládne bojovná, bojová nálada • kniž. militantný • bojachtivý • útočný • výbojný (vyhľadávajúci al. vyvolávajúci boj, konflikt; op. pokojamilovný, mierny): militantné, bojachtivé skupiny; útočná, výbojná povaha • odvážny • smelý • odhodlaný (obyč. o prejavoch človeka vyjadrujúcich odhodlanie): odvážny, smelý, odhodlaný pohľad; odvážna, smelá, odhodlaná reč • revolučný • burcujúci: revolučná pieseň; burcujúce pokriky, heslá
porov. aj útočný
buričský ktorý má sklon búriť sa a podnecovať k vzbure aj iných; svedčiaci o odbojnosti, nespokojnosti • rebelantský • rebelský • hovor. expr. buntošský: buričský, rebelantský, rebelský, buntošský duch • vzbúrenecký • odbojnícky • odbojný: vzbúrenecká, odbojnícka skupina; odbojné slová; odbojný národ • disidentský (ktorý je proti oficiálnej politike) • pren. revolučný: revolučná nálada • zried.: rozbrojný • rozbrojnícky
náhly 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcej prípravy, bez očakávania a pritom veľmi rýchlo (op. pomalý) • prudký (op. pozvoľný): nastala náhla, prudká zmena počasia • neočakávaný • nečakaný • nepredvídaný (op. očakávaný, čakaný, predvídaný): náhla, neočakávaná smrť; zaskočila ich nečakaná, nepredvídaná správa • rýchly • náhlivý • chvatný (uskutočnený narýchlo, v zhone): rýchly, náhlivý, chvatný odchod hostí • urýchlený (uskutočnený bezodkladne): náhla, urýchlená výmena vedenia • nepripravený • neplánovaný: náhly, nepripravený, neplánovaný príchod rodičov • prekvapujúci • kniž. prekvapivý (vyvolávajúci prekvapenie, úžas; op. bežný, zvyčajný): prekvapujúce, prekvapivé zhoršenie zdravotného stavu pacienta • rapídny (veľmi zreteľný a rýchly): rapídny pokles výroby • revolučný (s náhlymi zvratmi; op. postupný, evolučný): vo vývine nastal revolučný zlom • bleskový (rýchly a neočakávaný ako blesk): náhly, bleskový útok • momentálny • okamžitý (uskutočnený v okamihu, naraz, bez dlhšej prípravy, uvažovania a pod.): konal na okamžitý, momentálny popud; v jeho správaní nastala náhla, okamžitá premena • unáhlený (dopredu nepremyslený): čoskoro oľutoval vtedajšie náhle, unáhlené rozhodnutie
2. p. rýchly
prevratný znamenajúci, spôsobujúci ďalekosiahle zmeny; majúci veľký význam • prelomový: žiť prevratné, prelomové časy • epochálny: epochálny vynález • historický • dejinný (v histórii niečím významný): objav historického, dejinného významu • svetodejinný • svetodejný • kniž. svetohybný; revolučný (prinášajúci, znamenajúci veľkú, prudkú zmenu): revolučný čin • expr. svetoborný: svetoborná udalosť
p. aj významný, historický 2
priekopnícky ktorý prebojúva, prináša niečo nové; svedčiaci o tom • avantgardný • avantgardistický: priekopnícke, avantgardné umelecké smery • novátorský • často pejor. novotársky • kniž. pioniersky: novátorské metódy, pioniersky čin • prvý (v poradí) • kniž. prvolezecký: prvý experiment • pokrokový • progresívny • revolučný (znamenajúci pokrok, napredovanie): pokrokové, progresívne, revolučné myšlienky, názory • objavný (znamenajúci objav): objavná vedecká práca
p. aj nový 2
radikálny 1. ktorý sa usiluje o rýchle a podstatné zmeny, obyč. v politike, spoločnosti; svedčiaci o takomto úsilí (op. umiernený) • radikalistický (súvisiaci s radikalizmom): radikálni demokrati; radikálny, radikalistický politický postoj • revolučný (op. evolučný): revolučné zmeny
2. neuznávajúci kompromisy, vyčkávanie; konajúci rozhodne a rýchlo (o človeku); svedčiaci o takomto prístupe (op. mierny) • rázny • energický • rozhodný: radikálny, rázny, energický človek; prijať radikálne, rozhodné opatrenia • nekompromisný (op. zmierlivý, umiernený): nekompromisné riešenie; žiadať niečo nekompromisným spôsobom • bojovný • ostrý • útočný (op. ústupčivý, poddajný): bojovný, ostrý, útočný tón; ostrý zákrok polície • krajný: krajné stanovisko • bezohľadný • drastický: bezohľadná, drastická liečba; drastická diéta • rýchly • náhly • prudký (op. pomalý, zdĺhavý): rýchla, náhla, prudká zmena; radikálna, rýchla náprava
revolučný 1. p. prevratný, priekopnícky 2. p. radikálny 1, bojovný 3. p. náhly 1
revolučný príd.
1. súvisiaci s revolúciou, vzťahujúci sa na revolúciu; pripravujúci revolúciu, smerujúci k revolúcii; priaznivý pre revolúciu; podporujúci revolúciu, oddaný revolúcii: r. boj, r-é udalosti; r-é tradície; r-é kroky; r-á činnosť, r-é hnutie; r-é myšlienky; r-á nálada, r-é nadšenie, r. zápal; r. proletariát, r-á mládež; r-á tlač, r-á literatúra, r-é piesne; r. výbor ustavený, ustanovený za revolúcie; Revolučné odborové hnutie (ROH) odborová organizácia pracujúcich v ČSSR;
2. uskutočňovaný, dejúci sa náhle, náhlymi zvratmi (op. evolučný): r-é zmeny; r. vývin, r. proces (vývinu);
3. prevratný: r. objav, r. čin;
revolučne prísl.: pôsobiť, účinkovať r.; r. naladený;
revolučnosť, -ti ž. vlastnosť niečoho revolučného