remeselník -a mn. -ci m.
1. kto vykonáva isté remeslo: kvalifikovaný r.; drobní r-ci
2. pejor. kto robí svoju (umel.) prácu netvorivo, mechanicky: divadelný r.;
remeselníčka -y -čok ž.;
remeselnícky príd. i prísl.: r-e práce, r-e náradie, r-a dielňa
remeselnícky -ka -ke príd.
remeselnícky prísl.
mechanický 1. vzťahujúci sa na hmotnú, fyzickú stránku • fyzický: mechanické, fyzické podráždenie • vonkajší (op. vnútorný): mechanický, vonkajší vplyv
2. založený na mechanizme; vykonávaný mechanizmom (op. ručný, manuálny): mechanické hračky • mechanizovaný • zmechanizovaný (vybavený mechanizmom): (z)mechanizovaná výroba • strojový (vykonávaný pomocou strojov): strojové obrábanie pôdy • automatizovaný • zautomatizovaný • automatický (vybavený automatom): mechanické, (z)automatizované riadenie; automatická výrobná linka
3. uskutočnený bez účasti vedomia, vôle • neuvedomený • mimovoľný • samovoľný: robiť mechanické, neuvedomené, mimovoľné pohyby; mimovoľná, samovoľná reakcia na podnet • zmechanizovaný • zautomatizovaný • automatický • samočinný (obyč. ako výsledok častého opakovania): zmechanizovaná, zautomatizovaná, automatická činnosť; zmechanizovaný, samočinný postup práce • spontánny • podvedomý: spontánne, podvedomé konanie • reflexívny • inštinktívny (založený na reflexe, inštinkte): reflexívna, inštinktívna obrana • bezduchý • netvorivý (bez uplatnenia rozumu): mechanický, bezduchý, netvorivý dril • pejor.: remeselnícky • remeselný • rutinný • rutinovaný • rutinérsky • šablónovitý • šablónový: remeselnícky, rutinný, šablónovitý spôsob práce
netvorivý 1. ktorý nie je schopný samostatne al. novátorsky, objavne a pod. myslieť, konať; svedčiaci o nedostatku tvorivosti; neumožňujúci uplatniť tvorivosť (op. tvorivý): netvorivý vedec, netvorivá práca • nevynachádzavý • neinvenčný: nevynachádzavé, neinvenčné riešenie • mechanický (vychádzajúci z návykov): mechanický prístup k riešeniu problému • kompilačný (zostavený z mnohých nepôvodných prameňov): dizertačná práca má kompilačný charakter • nekonštruktívny (bez nájdenia východiska, riešenia; op. konštruktívny): nekonštruktívna kritika • nesamostatný (bez vlastnej tvorivej invencie): netvorivý, nesamostatný typ pracovníka • eklektický (ktorý spája rozličné cudzie názory): eklektická vedecká práca • pejor.: remeselný • remeselnícky • rutinný • rutinový • rutinérsky (vychádzajúci z remeselnej zručnosti; bez novátorského prístupu): remeselný, rutinný herecký výkon
2. p. neplodný 2
remeselnícky 1. p. remeselný 1 2. p. netvorivý 1, mechanický 3
remeselný 1. súvisiaci s remeslom, remeselníctvom • remeselnícky: remeselná, remeselnícka výroba; remeselné, remeselnícke práce
2. p. skúsený 3. p. mechanický 3, netvorivý 1
remeselník, -a, mn. č. -ci m. odborník v nejakom remesle: vyučený r. (Taj.); malomestský r. (Stod.); malý, drobný r. malovýrobca;
remeselníčka, -y, -čok ž.;
remeselnícky príd. týkajúci sa remeselníka, vyznačujúci remeselníka; patriaci remeselníkovi; typický pre remeselníka: r. stav, r-e práce; r. cech; r. tovariš, učeň; r-a dielňa; r-a zručnosť; r-e formy práce;
remeselnícky prísl.: vyrábať niečo (po) r.;
remeselníctvo, -a str. hromad. remeselníci;
remeselníček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.