rehoľa -e ž. kat. cirk. spoločenstvo, ktorého členovia skladajú rehoľné sľuby a žijú spoločným životom, rád: františkánska r.;
rehoľný príd.: r. sľub, život, r. inštitút
rehoľa -le -lí/rehôľ ž.
rehoľa -le ž. ‹l›
1. cirkvou schválený súbor pravidiel pre život mníchov: rádová r.;
2. (cirkevný, mníšsky) rád;
rehoľný príd.
rehoľa združenie ľudí spojených istými pravidlami, obyč. cirkevnými • rád: rehoľa, rád milosrdných sestier
rehoľa, -le, -lí ž. v katolíckej cirkvi náboženské združenie ľudí žijúcich podľa určitých pravidiel, mníšsky rád: mníšska r., r. františkánov;
rehoľný príd.: r-é meno ktoré prijme rehoľník pri vstupe do rehole; r-á sestra rehoľníčka
rehoľa ž lat mníšsky rád: cirkew katolická wyzdwjhuge wsseliké duchowné rády, reholy, braterstwá (IA 1708); tak libezny a mily stin učinilo toto negswetegsse gmeno Maria onemu wogakowy, ktery wstupice do radu aneb rehole cysteratuw a nemohuce se pro weliku sprostost swu winaučit modliti, krome toliko te dwe slowa: ave Maria (MS 1749); religionem ingressus est: do rádu, rehole wstupil (WU 1750); swatá rehola gest sskola ponjženosti, w ktereg reholnjk neywjce w kapituly, kde dobrowolne každý winny swé weregne wygewuge, se cwjčj, gak známo gest (MPS 1777); -ný príd: o obnowenj reholmjch slybuw: ti, genž po dokonalosti tužá, častegssý swu swatu professy obnowugu; za to držjm, aby wzdy regula a gakékoliw ustanowenj reholné zachowané bylo (MPS 1777) L. r-á žena, r-á panna mníška: w gednom priležytem dny se agnus Dei swety proty wsselykemu nesstesty, k potesseny a k polechčeny reholnich žen (ŠV 1675); Luther wssak nad oběma (sľubmi) kriwoprjsežně se zapomněl, y k tomu pannu reholnj, Bohu zeswěcenu, zawedl (FP 1744)