referát -u m.
1. obšírna analytická správa, prednáška o spoloč., ved. ap. otázkach: predniesť hlavný r. na konferencii; r. o medzinárodnej situácii
2. hodnotiaca správa o istej publikácii, udalosti ap.: r. o športovom stretnutí, r. o nových knihách
3. správa, informácia vôbec: podal mu r. o najnovších výsledkoch
4. organizačná zložka úradu, inštitúcie: finančný, školský r.
5. okruh pôsobnosti (orgánu, pracovníka): to nemá v r-e
□ mať r. referovať
referát -tu pl. N -ty m.
referát -u m. ‹l›
1. hodnotiaca správa, prednáška o verejných otázkach al. vedeckej problematike
2. správa, posudok o umeleckom al. vedeckom diele, o športovej al. inej udalosti
3. správa (všeobecne)
4. knih. podrobnejšia obsahová charakteristika diela
5. organizačná zložka nejakej inštitúcie; úsek, odbor jej pôsobnosti: (predtým) finančný r. odbor, dnes úrad; mať v r-e pren. mať na starosti, mať na pamäti;
referátový príd.: knih. r. časopis určený na uverejňovanie referátov 4; r-á bibliografia
odbor 1. organizačná zložka úradu, inštitúcie, spolku a pod. • sekcia: školský odbor, školská sekcia • referát (obyč. menšia organizačná zložka): finančný referát • oddelenie (samostatná organizačná jednotka odboru)
2. p. oblasť 2
prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč • hovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu • prívet • príhovor • predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov • lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok • pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom • zdravica • prípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok • prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška • referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvod • vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie • tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády
2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak
referát 1. p. správa1 2. p. odbor 1
správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda
referát, -u m.
1. obšírnejšia písomná al. ústna zpráva o niečom: napísať, vypracovať, predniesť, podať, vypočuť (si) r.; podrobný, obsiahly, stručný r.; r. o medzinárodných pomeroch (Mráz); Bartaloš mal referovať na schôdzke, ale jeho referát vyznel inak, ako sa očakávalo. (Tal.)
2. zpráva vôbec, informácia o niečom: pohotový r.; pren. žart. Rapoš bez slova počúval ženin referát (Rys.) rozprávanie.
3. oddelenie, napr. úradu, správy podniku ap.: finančný, plánovací, poľnohospodársky, školský r.; r. pre zlepšovacie návrhy (v podniku); prednosta r-u (Karv.);
4. úsek činnosti, najmä úradnej: mať niečo v r-e; to (vec) spadá (nespadá) do môjho (jeho) r-u; Strava — to je už referát mojej starej. (Kuk.);
referátový príd. k 1: r-á časť sborníka obsahujúca referáty;
referátik, -a m. zdrob. iron. k 1 (Mráz)