recenzent -a m. kto robí recenziu: r. slovníka, štúdie, divadelnej hry;
recenzentka -y -tiek ž.;
recenzentský príd.: r. posudok;
recenzentstvo -a s.
recenzent -ta pl. N -ti I -tmi m.
recenzent -a m. (recenzentka -y ž.) autor recenzie (recenzií); posudzovateľ, kritik;
recenzentský príd.: r. posudok
kritik kto niečo odborne posudzuje, hodnotí • posudzovateľ: nestranný kritik, posudzovateľ • recenzent (obyč. kritik umeleckého al. vedeckého diela): divadelný kritik, recenzent • lektor: lektor učebnice • oponent (kto posudzuje vedeckú al. odbornú prácu) • zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ básne • pren. expr. havkáč (neškodný al. zlomyseľný kritik)
posudzovateľ kto niečo zhodnocuje, posudzuje, obyč. odborne • recenzent (kto hodnotí vedecké al. umelecké dielo): posudzovateľ, recenzent štúdie, románu • kritik: literárny kritik • lektor (odborný posudzovateľ vo vydavateľstve, v divadle a pod.): lektor učebnice • oponent (posudzovateľ vedeckej al. odbornej práce): oponent dizertačnej práce • zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ poézie (Kostra) • sudca: bol spravodlivým sudcom rodinných sporov
p. aj kritik
recenzent p. posudzovateľ, kritik
recenzent, -a m. kto posudzuje umelecké al. vedecké dielo, posudzovateľ: r. knihy, štúdie, článku, r. učebnice;
recenzentka, -y, -tiek ž.;
recenzentský príd.: r. ráz niečoho;
recenzentsky prísl. tak ako recenzent: K objavom nových vyjadrovacích prostriedkov správa sa recenzentsky. (Karv.);
recenzentstvo, -a str. činnosť recenzenta