rada1 p. rad
rada2 ž
1. porada: consilia tuta quae tacita: čjm tagnegssj raddy, tym dalssj od zrady (SiN 1678); consilium: rádda, porádda; apolectorium: rádda společná, tagemná; intimum consilium: tagná rádda (KS 1763)
L. zavrieť r-u dohodnúť sa: společnj raddu sme zawreli že gestlyže by nektera (zo žien) zas zwady obnowila, ma wladu pan rychtar wzyti (MARTIN 1612); držať, skladať r-u radiť sa: bratry Jozefa w nenáwist wzali a proti nemu radu skládali, aby ho zabili (COB 17. st); pred cuzym nedrž ráddu (KB 1757); starssy z lidu wespolek zhromazdeny mezi sebu o ulapenem Jezissy raddu drzali (CQ 1783) vziať r-u poradiť sa: my radu mezi sebu vzali, aby na nas lechčejši padlo, za urbarsky jeden den dva dni cugom robic me podvolili (DUBOVICA 1785 LP)
F. po rade y po rakossy bywagj pani mudregssy keď sa človek poradí, zmúdrie; chcess li byť bez wady, nečiň nic bez raddy (SiN 1678) poraď sa
2. poučenie, odporúčanie, poradenie, ponaučenie: ó, werny kresťane, twé náboženstwo všetko stane, ač milost božie tebe odstúpi a škaredy diabel k tobě pristúpi, proto jest má k tomu rada, ješče každý wás nesada (ASL 14. st); syn zenu puoyme wedle rady otcze sweho (ŽK 1473); gestly kdo potrebuge raddy, porad mu (KoB 1666); raddú wždicki od mudrého wyhledáwag (KB 1757); dokawad Adam neposluchal raddy sweg manželky Ewy, nezhressil (SQ 1781)
L. dávať, dať r-u komu radiť, poradiť niekomu: wlk mne tú radu dal, že sem sy babu wzal, ga tú flintu nabigu a tú babu zabigu (SNS 1786); zawistliwy ďabel čloweku ráddu dáwa, aby se wysse syli postil (BlR 18. st); dať si r-y poradiť si: Zuzanna wieku nedospeleho, sama sobie rady dati nemuoze (ŽILINA 1594); my ubohi lide v tyto tvrde časy nevime sobe jakovej rady dati v našej velikej chudobe (KOLAČÍN 1637 LP)
F. stary swogu radu cžiny mladim zwadu mladí neradi počúvajú rady starších; co pred sebe vzít máš, pilne rozvážiš včas, dobrej rade místo dej pred činom sa poraď (BV 1652); kdo zlu raddu proti bližnim čini aneb dawa, to zle, čo chce ginym činit, sam sobe dostawa (GV 1755) kto druhému jamu kope, sám do nej padne; bárs Cicero svedčí, neni wždicki prawda, že v starích bívá vtip, rozum a radda (BR 1785) nie každá staroba je automaticky múdra
3. prikázanie: swatý otec Frantissek usilowal se, aby wsseckni rady ewangelicke dokonale zachowal (SPo 1690); w katechjsmoch wyučuge se o ewangelických radách (TRNAVA 1702); což gsu raddy ewangelické? tri znamenité ctnosti, které nám Krystus radi: dobrowolná chudoba; vstavičná čistota; poslussenstwj pod gedným duchownjm wrchnjm (UKK 1768)
4. poradný zbor, úrad, zhromaždenie: my, Martin ffoyt, y wsseczka rada miesta zilinskeho, wyznawame wssem, kterak byl zde mezy namy w Žiline Zander haiptmanem; nema žadny čzlowiek nesmyslny w radu wstupiti (ŽK 1454; 1473); richtarz y cztna rada kralowskeho miesta Sstzewnitze porozumely dnes, y take predtym, obegj strany želobu, czo se tyka Schimeka Gramana (B. ŠTIAVNICA 1549); ja Martin Wantorka, messtenin a geden z poctiweg raddy prisazny, na wedomy dawam tento testament (KRUPINA 1683); senatus: rádda, rádnych pánúw zhromáždeni; coram senatu: pred ráddu (KS 1763)
L. krajná, kráľovská, cisársko-kráľovská r.; predná, obecná r.; komisárska r.; spoločná r.; dvorská r. poradný zbor kráľa, obce, dvora, ap.: (v Prešporku) komora prednj králowská a rada kragnj, ktereg hlawa palatyn (KrP 1760); consulatus: konssalsky úrad, predny rádda; recuperatorium judicium: komisya, rádda komisárská; synedria: rádda obecny (KS 1763); consilium aulicum: dworska radda (ML 1779)
F. kdo rozum nema, nech w radde neseda (BV 1652) o múdrosti
rad m, rada ž
1. viac jednotlivcov al. vecí zoradených, usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba, poradie: pryamuw s perlamy na gednu suknu we dwa rady (PRAZNOV 1630); litér skladač winjma ge (litery) gednu po druhé, a sklada slowa, pokud bude rad, ten klade do tablycy, pokud bude strana (OP 1685); na hrdlo granatkuw spolu s perlamy zmiessanich raduw no 7 (KRUPINA 1691); welike woganske hauffy pod krasňe rozwynute zástawy do radu postawene (PP 1734); exedra: posledné mjsto na posedenj, s posedlima stolicama celá rádda; phragmus: rad zubúw; extra ordinem: wen z radu (KS 1763); na ulicách do pekného radu pred každý dom do rownég linagi malinowe stromki posadiss (BiN 1799); hned gak prichazela do stareho Budina královská uherská koruna, bylo sstyrikrát wysweteno a židowska obec stála we dwuch radach (ID 18. st);
x. pren primipilaris: ktery w prednem radu kapitan byl (KS 1763) na čele
2. skupina osôb al. vecí s podobnými vlastnosťami, druh: podagra na dewet rádu se delj (HT 1760); naši gruntowni pani dali tento tak mizerny chotar do tretiho radu, neb klasy položiti a zapisati, který nemohol by obstat (V. BOROVÉ 1775); čokoliv jest dosavád z muzikantskich nástrojuv v Parísi, aneb kdekoliv jinde nalezeno a zloženo, vše to bilo poznášano, všeliké violíni prvného a druhého radu (BR 1785)
3. poradie, poriadok: inordinatus: neusporádany do radu, do porádku neuwedeny; quotumus: koliky w rade; qvintanus: s pateho radu (KS 1763); ordo: rad, poradek (ML 1779)
L. na r. rad-radom, po sebe: spolu pigjcy wečmi locu, kdi na rad pigu (KoB 1666); capillum in gradus frangere: wlasy do radu skládati (WU 1750) do radu, postupne r. po r.
a. za sebou, postupne: kdiž to čtenár třikrad rad porad wyslowil, nech giž mlčy (BZ 1749)
b. stále: tu y rad po rad tak zazračny pustewnyk bedlýwe hledan byl (PeP 1770); bez r-u bez cieľa, bez poriadku: (Aborys) skril jest sa, dokúd tade dálég prebehli (muži) bez radu a pilnosťi polující, a tak povstanúc k lodi bežal (BR 1785); príde r. na koho dostane sa na poradie: mníški techdi, kdiž na ne rad diškantu neb ténora pricházil, líbezne vispevuvali (BR 1785)