roháč -a mn. N a A -e m.
1. rohaté zviera, napr. jeleň
2. chrobák s parožkovitými hornými čeľusťami, zool. Lucanus;
roháčik -a m.
1. zdrob. k 1, 2
2. hádankársky útvar
roháč G a A -ča pl. N a A -če m.
roháč1, -a, mn. č. -e m.
1. expr. tvor, zviera s rohami, rohaté zviera, najmä jeleň al. srnec: Na voľaktorej lúčke zabrechal hlasno roháč. (Švant.) Im podarilo sa zraziť poriadneho roháča. (Ráz.) Zastrelili sme dva diviaky, jedného roháča. (Tim.); rožky z roháča (Urb.); Dvoma prejmami sú oddelené od seba tri páry roháčov (Kuk.) volov. Vopchá (capko) do misky celú hlavu, — Ty roháč škaredý! Hanbí sa, nič si mi nenechal. (Ráz.-Mart.)
2. ľud. druh vodného vtáka, potápka;
3. zool. všežravý chrobák s parožkovitými hornými čeľusťami: r. obyčajný (Lucanus cervus);
roháčik, -a/-čka m.
1. zdrob. malý roháč;
2. hádankársky útvar majúci tvar rovnoramenného trojuholníka, rozdelený na štvorčeky, do ktorých sa vpisujú tie isté slová vodorovne i zvisle
roháč2, -a m. nár. veľký polkruhový koláč plnený makom, lekvárom ap.
roháč m zool 1. chrobák roháč obyčajný Lucanus cervus: lucanicus: rohač (NP 17. st); lucanus cervicornus: rohač (GU 1794); x. pren prišel tedy juž čas na tvojich roháčúv, biskupúv a knezúv, holencúv, plecháčúv, malý čas vystojí, budú odsúzení (ASL 1747) namyslencov, nadutcov 2. chrobák z čeľade skarabeusovitých (Scarabaeide): chrusti, rohače lietagjce su (scarabei cornuti) (KoB 1666); nasicornis: rohač (GU 1794) nosorožtek obyčajný Oryctes nasicornus; cornutus scarabeus: rohač (PD 18. st) 3. larva žijúca v dreve, črvotoč (Anobium): cerambyx, capricornus volans: stromowj rohač, czerwotoč (GU 1794) 4. korytnačka matamata strapcavá Chelys fimbriata: lyra: rohač ryba (KS 1763) 5. vták potápač malý Mergus albellus: mergus: roháč (DQ 1629); mergus: roháč, czeika sediwa (GU 1793) P. atpn Benedictus Rohacz (HALUZICE 1522 U1); -ik dem: P. atpn od Rohaczikowho sina (ŽILINA 1553); -ek dem k 2: scarabeus cornutus: rohač, dem roháček (PD 18. st) P. atpn ze statku Martina Rohaczeka (ŽILINA 1553)