rodák m
1. človek v pomere, vo vzťahu k miestu svojho narodenia, kto sa narodil v určitom mieste, kraji: Leopold Schmidt, kteri manželku swou zabil a z Morawi rodak gest (LUČATÍN 1778); gisti kragcirsky tovarisz v general laudonovskim zelenim pessim regimente prostim vogakem a na gednu nohu postreleny bil, rodakom pak z Csechoch (Kur 1786); pripowedal učna maister Jozef, synačka opatrneho muže Jana Mraz, to gest zat Jana Pobeha, rodak z Luček (CA 18. st)
2. človek vo vzťahu k ľuďom pochádzajúcim z toho istého kraja, územia, národa, krajan: tento Gyrik po prytelske lasce pustyl tegze oračyny Matussowy Czachowyčowy yakožto rodakowy polowycz in f 4 d 50 (TURANY 1667); Móses wkročil do cesti, ale plný obáwaňá, neb wážil po prwé, že ide k mocnárowi, u kterího zle bil wipísaný, gakžto pre učiňene wráždníctwj, ponewádž z horľeňá po prawďe zastáwagíce rodáka swého žida, zabil Egiptčana (BN 1790); rodáčka ž k 1: Sophja, ktera djeta zmarnila, z Horwatskeg zemij rodačka (Kur 1779)