rezák -a m.
1. predný zub s korunkou dlátovitého tvaru: ostré r-y
2. nástroj na rezanie: záhradnícky, debnársky r.
rezák -ka pl. N -ky m.
rezák p. zub
zub tvrdý útvar v čeľusti slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy (u zvierat aj na obranu): biele, zdravé, pokazené zuby; pes vyceril zuby • stolička (široký zadný zub cicavca) • rezák (predný zub s korunkou dlátovitého tvaru, expr. zub vôbec) • hryzák (predný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • tesák (nadmerne vyvinutý očný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • hovor. mliečniak (mliečny zub) • hovor. expr. kolozub (veľký vyčnievajúci zub) • expr. zubáľ (Vajanský) • zubák (Laskomerský) • expr. zried. zubáč (Rázusová-Martáková),
rezák, -a m.
1. obyč. v mn. č. predné zuby človeka al. iného cicavca: horné, dolné r-y; Medzi rezákmi mal širokú medzeru. (Al.)
2. tech. druh noža používaného najmä v stolárstve: r. na preglejky
rezák1 m 1. nástroj na rezanie, orezávanie, nôž: reznik krmni dobitek na schlachtate, masnem krame, rzeznickim, mesarskim nozem, rezakem bige (KoA 17. st); ručka na rezak no 1 (DUBNICA n. V. 1720); scalprum: rezák; scalprum sutorium: ssewcowsky núž, rezak (KS 1763); (inventár) rezaky welke y male 4; rezak bednarsky 1; 2 rezaky z dluhima ručkamy (M. KAMEŇ 1774); maso osedle od kopita koni zhogiti, wyber mu tu ranu rezakem (KP 18. st) 2. (rezbárske) dláto: scalper: rezak, rezbarský nuž (DSL 18. st) P. atpn Rezakowj (ŽILINA 1586) 3. živ rezbár, rytec: coelator: wyrywáč, rezák, který wyrywá, dlabe (WU 1750);
rezák2 m, rezavka, rezanka ž med 1. choroba, bolestivé močenie, rezanie, pálenie pri močení: rezak kamene gest počatek (KoB 1666); rezawka gest kamene, pysku začatek (KoA 17. st); stranguria: rezak (NP 17. st); kmin stlučeni a sladkim winem piti, prospiwa proti palčiwe rezawce; kmin war u winye, priloz tyepli na pupek, odgima rezak y gine nedostatky (RN 17.-18. st); strangetia: rezawka, rezany od moče (ASl 1740); dysuria: rezanka, rezánj moče (WU 1750); dysuria: rezák, ťážsské močenij; stranguria: rezák, moču kapkánj a rezáni (KS 1763); stranguria: rezawka (AP 1769); zbitečne užiwana wodka spusobi rezak, zapaleni pluc a zaludka (PR 18. st) 2. choroba koní, žaba na jazyku: neyobyčegnegssj konské nemocy gsau: hluzy, zaduch, rezawka, řezák aneb žaba pod gazykem (HRK 1773)
rezanka p. rezák2