remenár -ra pl. N -ri m.
remenár, -a m. remeselník vyrábajúci kožené predmety;
remenársky príd.: r. výrobok, r-e remeslo; r-e družstvo;
remenárstvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) zamestnanie remenára;
2. remenársky podnik
remenár m remeselník vyrábajúci kožené výrobky, predmety: remenarowj za teleczjho masza sstwrtku za d 12 (ŽILINA 1586); zgednal som na šest konij štvernye, od toho remenara, ktery protty našeg hospody bydly (S. KRÍŽ 1598 E); Pan Buh gest vzal z tohoto placžliveho audolí remenare meho, Gýrika Belziusa (P. BYSTRICA 1617 E); geden každy remenar, kteri bi chtel remesla zažiwaty, powinen bude daty od woloweg kože d 11, od krawiny d 5, od telacziny d 1 (VARÍN 1671); daly sme za popravovania meskich korbačow remenaru d 18 (KRUPINA 1702); zwiss doloženu robotu že w kasstily dubniczkem porobel nadepsany remenar trenczansky pry pritomnosty mogeg, recognoscugem (TRENČÍN 1725); lorarius: remenar (KS 1763); -sky príd: remenarsky cech zanechawa se wedle limitatij slowutneho widieka (KRUPINA 1689); remeslo remenárske (ZVOLEN 1692 E); robota remenarska se robila pre Geho Oswicenost grofa Illyesháziho (TRENČÍN 1725)