remeň -a m.
1. dlhý užší pás (kože) na upevnenie niečoho; opasok: r. do nohavíc, opásať sa r-om, zbiť niekoho r-om
2. pás na prenášanie pohybu z hnacieho mechanizmu na hnaný: klinový r., r. na mláťačke
3. hovor. vypracovaná zvieracia koža: r. na čižmy
● pritiahnuť si r. uskromniť sa;
remeňový príd.: r. prevod;
remienok -nka m. zdrob. k 1: r. na hodinky
remeň -ňa pl. N -ne G -ňov m.
koža 1. spracované povrchové pletivo zvieracieho tela: kabelka z hadej kože; kniha viazaná v koži • zastar. remeň: remeň na čižmy • useň (vyrobená surová koža) • šagrén • hovor. šagrín (jemne spracovaná koža s hrboľatým povrchom) • ševró (kozľacia koža)
2. p. povlak 1
remeň 1. dlhší užší pruh (obyč. z kože) na upevnenie niečoho • opasok • pás: upevniť si šaty opaskom, pásom; odopnúť si remeň, opasok • remenec (užší, kratší remeň): kufre stiahnuté remencami
2. p. koža 1
remeň, -a m.
1. dlhý, užší pás (obyč. kožený) používaný na rozličné účely (na sťahovanie, priťahovanie, upevňovanie, spájanie niečoho): r. do nohavíc; opásať, odpásať (si) r., opásať sa r-om; pritiahnuť, upevniť, stiahnuť niečo r-om; zbiť, vyšľahať niekoho r-om, dostať r-om; stroj. hnací r. kožený al. gumový pás, ktorým sa prenáša pohyb z hnacieho mechanizmu na hnaný
● hovor. pritiahnuť si r. uskromniť sa (najmä v jedle);
2. vypracovaná zvieracia koža: remeň na čižmy (Tim.); baganče z nového remeňa (Švant.); V izbe bolo len niekoľko ťažkých, čiernym remeňom obtiahnutých stolíc. (Jégé)
● tuhý, silný ako r. veľmi; expr. vojna ako r. o prísnej vojenskej službe;
remeňový príd. k 1: r. prevod, r. pohon na remeň
remeň m 1. vypracovaná zvieracia koža: (inventár) wysoka spiacy stolica s tlačeneho remeňa gedna (M. S. JÁN 1697); (inventár) sedlo wozarske remenem cernim obtahnuté 1 (RADVAŇ 1702); corium: kuže, remen (WU 1750); w gednem starem sudku wsseligaky remen stary w kuskoch položeny (BOJNICE 1768 E); stolice operace s čerwenim remenom obtahnute 3 (M. KAMEŇ 1772); howadzeho remena kusi 10 (PRIEVIDZA 1791) 2. opasok, dlhý užší kožený pás na upevnenie niečoho, popruh: vdelal sedlar na chrty obogky remene, k tomu dwa dluhe remene, czo chrty woda (SOBLAHOV 1651); remenař kragj z kužj howadzeg rémene, uzdy, pasy (OP 1685); po nekterem cžase Mattyass sweho syna Jana za remen, ktery prepasany mel, gednou rukou držjce, priwiedol (MARTIN 1734); komu často z nosa krew tečze, že nechce prestaty, wezmy telecy remen a tym remenem dobre zatahny gemu ruce (KLe 1740); lorum: remeň, popruh; loramentum: obwazny remen (KS 1763); sem na flintu geden remen sprawil (TOVARNÍKY 1769); amentatus: s remeny priwazany (AP 1769) 3. kožený korbáč, bič: pristupuge sest katuw, dwa magu trnowe metly, dwa sukowite remene (SF 18. st); -ný príd k 1: zbrogi aby gmieli iakz prawo gest, řemenne y zelezne wieczy to mohu na sie obleczy (ŽK 1473); hotowe penize se nassly we dwuch mesczoch remenich a w gednom mechure (ZVOLEN 1592); item woz remeny Zofce, dcere meg neb sem ga ten woz byl prwšeg manželce w dariech dal (SMREČANY 1603 E); fatens to doklada, že gednu truhlu remennu, železom obitu od pana Yankovitsa z Ondregom, bratom svogim (obžalovaný) do sveho domu nosil (JASENICA 1704); uter: remenne wrece (ASl 1740); trognasobne take bily metly, z kterjma P. Kristus sslahan bil, gedny bily ssjpowe a trnowe, druhe remenne, trety zelezne (CP 1757); ligula: remenná stusska; loreus: reménny, z remeňa delany; scytotomus: reménny (KS 1763); Kúno, prawe w pul noczy prybehl a skrs remenny rebrik oknem pustyen gest (PeP 1770); (zviera) bi mne na kusj bilo roztrhlo, kdibich wedle običege pastjruw remenjm pancjrem prioden nebil (PT 1796); (šafrán) až uschne, nech se položy do remeneho messteka (NN 18. st); remenček [-ek, -ok], remienok m dem 1. vypracovaná zvieracia koža: ostrihag gjm (morkám) na bolawem mjste perjá, neb witrhag, natri na malý kus remenčoka másť z villemagne, na to prilož (PL 1787) 2. užší, kratší remeň, kožený pásik (na topánkach ap.), popruh: obecne šatstvo gest: košela, čryewe, podešwy, pryehlawek a remenky magjce (KoB 1666); ligula: remének; tendipellium: remének, remenček (KS 1763); (Aloyzyus) častokráte remenkami, žinkami tělo swe, gakkoli newinné, až do skrwáwenj bjčowal (PiA 1782); za kussiček z rozličnima remenečki Joannes Vaszilko dal d 6 (PRIEVIDZA 1797) F. náb: svaty Jan tak mel w poctiwosti remencek u obuwy Krystoweg, že za nehodneho se uznawal geho rozwazati (TP 1691); gá negsem hoden rozwazatj remenka v obuwi geho (MP 1718) nebyť hoden niekoho 3. kožený pásik, prúžok al. aplikácia, ozdoba na odeve, obuvi: sary (na čižmách) z dwoma sswyky, smolnu dratwu pressiwane, pry wrchu pak remenčekom bielim aneb cžerwenym obssyte (BREZNO 1701); takowe nohawice, ktere predtjm nosjwal, za kabanicu z remenčoky obssitu premenil a w tom obleku ussel (PONIKY 1785) P. tpn Remenynpataka (Remeniny 1356 VSO)