rímskokatolícky príd. týkajúci sa členov západnej (latinskej) cirkvi, ktorej centrom je Rím, skr. rím. kat., r. k.: r-a cirkev, r. kostol
rímskokatolícky -ka -ke príd.
rímskokatolícky1 príd. ‹VM + g› cirk. r-a cirkev zahŕňajúca katolíkov lat. obradu zjednotených pod rím. pápežom, katolícka;
rímskokatolícky2 prísl.
rímskokatolícky (skrat. rím. kat. i r. k.) príd.: r-a cirkev západná katolícka cirkev, ktorej hlavou je rímsky pápež; r. duchovný, kňaz duchovný, kňaz rímskokatolíckej cirkvi
rímskokatolícky príd týkajúci sa západnej katolíckej cirkvi, zjednotenej pod rímskym pápežom: kladuce horke za slatke a slatke za horke, aby ste tak we wssem swaty rimskokatolickeg cirkwj sprečowat se mohli (DuD 1717); (poddaní) takowu pilu slobodne užiwaly, pod takowu ale conditiu, abi oni we wire rimskokatolickeg zetrwawaly (P. PODHRADIE 1759)