rádio -ia D a L -iu s.
1. rozhlasový prijímač: tranzistorové r., zapnúť r.
2. hovor. rozhlas (význ. 1): počúvať r.; hlásilo to r.
3. rozhlasová stanica, rozhlas (význ. 2) (často ako súčasť názvu): r. Twist; Vydavateľstvo r-ia Bratislava
4. hovor. rádiotelefónia, rádiotelegrafia: udržiavať spojenie r-om;
rádiový1 príd.: r-é vysielanie, spojenie
rádium -ia D a L -iu s. chem. rádioaktívny prvok, zn. Ra;
rádiový2 príd.
rádiový [-d-] -vá -vé príd. (k rádio, rádium)
rádiový, rádiusový [-d-] -vá -vé príd. (k rádius)
rádiový1 príd. ‹l› odb. vzťahujúci sa na rádium, týkajúci sa rádioaktivity, rádioaktívny: chem. r. preparát zlúčenina rádia
rádiový2 príd. ‹l›
1. odb. týkajúci sa elektromagnetického vlnenia a jeho technického využitia: r-é spojenie, signály, stanice; r. prijímač; oznam. tech. r-é vlny časť spektra elektromagnetického vlnenia používaná na prenos signálov; r. prenos obrazov rádiotelegrafický prenos obrazov fototelegrafnými prístrojmi, rádiofototelegrafia, rádiofaksimile; tech. r. zameriavač zariadenie na určovanie smeru dopadu rádiových vĺn; r. kompas rádiokompas; r. maják rádiomaják (let., námor.); voj. r. uzol; astron. r. zdroj, r-á hviezda vysielajúce (rádiové) žiarenie
2. týkajúci sa rozhlasu: r-á správa, výzva rozhlasom
rádio, -ia, 6. p. -u, mn. č. -iá, -ií, -iám, -iách str.
1. (bez mn. č.) el. tech. vysielanie elektromagnetických vĺn bez drôtov: udržiavať spojenie r-om;
2. (bez mn. č.) hovor. rozhlas: počúvať r., hovoriť do r-ia;
3. hovor. rozhlasový prístroj, prijímač: zapnúť, vypnúť r., pustiť r.;
rádiový1 príd.: r-é spojenie, vysielanie; r. program; r. prístroj;
rádijko, -a, -jok str. zdrob. expr. (Tat.)
rádiový1 p. rádio
rádiový2 p. rádium
rádiový3 p. rádius
rádium, -ia, 6. p. -iu str. chem. rádioaktívny prvok (zn. Ra);
rádiový2 príd.: r-é lúče
rádius, -ia, 6. p. -iu m.
1. geom. polomer;
2. odb. akčný r. hranica pôsobnosti, dosahu nejakého zariadenia al. sily od východiska;
pren. oblasť pôsobnosti;
3. anat. vretenná kosť;
rádiový3 príd.