Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj priezviská

rýdzi príd.

1. neobsahujúci nič cudzie, čistý: r. kov, r-e zlato; r-a reč neporušená

2. naozajstný, skutočný, pravý: r-e vlastenectvo, r-a láska

3. statočný, čestný, ušľachtilý: r. človek, r-a povaha;

rýdzo, rýdze prísl. k 1, 2: r. osobný dôvod; r. cítiť;

rýdzosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rýdzi; rýdzo prísl.; rýdzosť ‑i ž.

rýdzi rýdza rýdze 2. st. rýdzejší príd.

-dzi/256337±26: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 59 dzi/59

-dzi/256337±26: adjektíva m. živ. N pl. 1. st. 11 dzi/11

-dzi/256337±26: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 19 dzi/19

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočnýcharakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konaniepoctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezcahovor. férovýneskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráččistýrýdzipočestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný životkniž. zried. honetný (Kukučín)

p. aj bezúhonný

2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvohonorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor


číry 1. ktorý je rýdzej kvality, ktorý neobsahuje prímesi, nečistoty, cudzie prvky • rýdzi: číre, rýdze zlatočistýneskalený: čistý roztok, vzduchpriezračnýpriehľadný: priezračná voda, priehľadné sklopravý (o zlate, drahokamoch) • expr.: číročistýčíročíry: číročistý, číročíry diamantstopercentný: stopercentný lieh

2. ku ktorému sa nič nepridružuje, ktorý je tým sám osebe • úplný: číra, úplná tma; stalo sa to čírou, úplnou náhodoučistýskutočnýnaozajstnýozajstnýopravdivý: čistá, skutočná, naozajstná pravda; ozajstná, opravdivá nemožnosťpravýexpr.: číročíryčíročistý: pravá radosť; číročíre, číročisté bláznovstvoprostýsamý (za ktorým netreba hľadať nič iné): odhodlala sa na to z prostej, zo samej láskyneskalený: neskalený citholý: opierať sa o holé fakty


čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinenýneušpinenýnezamazanýneumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľuexpr.: nezafúľanýneufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľanýumytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riadupratanývyčistenýexpr. vyleštenýsubšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný bytčistotnýzried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná ženadezinfikovanývydezinfikovanýhygienickýodb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačkanezamorenýneznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušiepramenitýpramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučkýčistunkýčistulinký

2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísanýnepomaľovanýexpr.: nepočmáranýnepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múryneskl. bianko: bianko listholý: holé stenynepoškvrnený: nepoškvrnený snehexpr.: čistučkýčistunkýčistulinký

3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číryrýdzi: čisté, číre, rýdze zlatopriezračnýpriehľadnýneskalenýnezakalenýpren. krištáľový (o čistej vode) • pravýstopercentný: pravá, stopercentná vlnajasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váharafinovaný: rafinovaný cukor, tukchem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látkaexpr.: číročistýčíročíryzastaráv. kóšernýneskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný


írečitý ktorý si zachoval svoj prirodzený, pôvodný charakter, ráz • rázovitý: írečitý, rázovitý krajrýdzičistý: rýdza, čistá slovenčinasvojskýsvojrázny: svojský, svojrázny človekpôvodnýoriginálny: používal pôvodné, originálne výrazyľudový: ľudová kultúra, pieseň


pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklóroriginálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej dobyprvotnýprvýkniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodinyprapôvodnýkniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyknajstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydliedomácidomorodýodb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Amerikyírečitýrýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúcipredošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšiebývalýminulýstarý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľzvyčajnýzaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielodomáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbousamostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dieloneprevzatýneprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýlneodvodený: pôvodný, neodvodený význam slovasvojráznysvojskýosobitýhovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely


pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné menovlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné menonaozajstnýozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírodyopravdivýnepredstieranýnefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniazeplnokrvný: stojí tu plnokrvný Indiánčistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý liehrýdzičírystopercentný: rýdze zlato, rýdza láskahovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovicaautentickýpôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontuhodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedokneskl. par excellence

2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverívhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom miestevýstižný: výstižný argument; vlastnýskutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

3. p. konzervatívny 1


rýdzi 1. p. číry 1, čistý 3 2. p. skutočný 2, pravý 1 3. p. čestný 1, šľachetný, statočný


skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novináchefektívny (op. fiktívny): efektívne hodnotykonkrétny (op. abstraktný) • hmatateľnýpoznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svetfaktickýskutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stavjavový: javový svet, javová podstataozajstnýnaozajstnýnaozajskýživý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človekpravdivýopravdivýpravýnefalšovanýúprimnýnepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličanaživotný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdinaneskreslenýholýnahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celýdokonalýpravýrýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťaniačistýneskalenýozajstnýnaozajstnýnaozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dámanepochybný: nepochybná pravdavážny: mať o niečo skutočný, vážny záujemopravdivý: opravdivé hrdinstvohovor.: hotovýúplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný géniusnaslovovzatý: naslovovzatý odborníkneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rýdzi, -a, -e príd.

1. bez akýchkoľvek primiešanín, čistý: r. kyslík, r-e zlato, r-e železo, r-a meď;

2. čistý, svojský, pravý, ozajstný, nenapodobený: r. lesk (Vans.); r-a krása (Šolt.); r-e vlastenectvo (Tim.); r-i mešťania (Kuk.);

3. ušľachtilý, čestný, poctivý: r. cit (Rys.); r. duch (Hviezd.); človek r-ej povahy (Kuk.); rýdzej pohnútky charakteru (Rys.);

rýdze i rýdzo prísl.: rýdze domáca nôta (Škult.); rýdzo slovanská poézia (Vlč.); rýdzo romantická motivácia (Mráz);

rýdzosť, -ti ž.

rýdzi [-dz-, -z-] príd.
1. (o farbe) červený, hrdzavý, ryšavý: (klusa) rydza no 1 (LUDANICE 1661); helvus: cyhelné barwy, ryzj (ASl 1740); fulvus: zlato-, ryzo-, zlutočerweny, zlatég, ryzég bárwj (KS 1763); ryza, to gest lwowa barwa teho ozdobuge, koho welike starosťi y laska sužuge (GP 1782); mal negaký sedlák rizú bradu (BU 1795); geden kun bil rizy aneb cerwenj (CS 18. st)
2. neobsahujúci nič cudzie, čistý: zlato gest negdokonalegssye, nebo ge negčistegssye a negwaženegssye, obzwlasste ridcze (KoB 1666); aurum obryzum, purum: ryzý zlato (VTL 1679); ulice mesta toho nebeskeho gsu widlaždene rizim zlatem (Le 1730); udělal král Ssalomún stolicu s kósti slonoweg prewelikú a ozdobil gu zlatem wélmy ryzým (KB 1757); potom podle váhy a grádu neb na ridze zlato a stribro prepalovane ohnive proby jse zaplati (MB 1759); putus: čisty, čyry, ryzy; putum argentum: čisté, ryzé strjbro (KS 1763)
F. milovať/vážiť viac nežli r-e zlato čo mimoriadne silne: Dáwid král vprimne milowal preswaté Slowo Božj wjc nežli zlato ryzý (MaK 1749); Ssalamun kral wjceg sobe wažj slowo boske nežlj rize zlato (CS 18. st)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko RÝDZI sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 121×, celkový počet lokalít: 43, najčastejšie výskyty v lokalitách:
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 15×;
ZLATOVCE (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 8×;
NOVÁ DUBNICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 7×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 7×;
ZEMIANSKE PODHRADIE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 6×;
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 5×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 5×;
TRENČIANSKE TEPLICE, okr. TRENČÍN – 5×;
ŠULEKOVO (obec HLOHOVEC), okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 4×;
KRÁSNA VES, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 4×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu