rúbaň -e ž. rúbanisko;
rúbaňový príd.
rúbaň -ne pl. G -ní D -niam L -niach ž.
čistina voľné trávnaté priestranstvo v hore: usadili sa na čistine • holina (miesto bez porastu): zalesňovať holiny • rúbanisko • rúbaň (vyrúbaná lesná plocha): rúbanisko plné jahôd • bán • báň: využívať bány, báne • polianka (horská lúka) • nár.: šlóg • šlôg • šlóga • šlôga • zried. vyrúbanisko (Vajanský) • nespráv. mýtina
rúbaň, rúbanisko p. čistina
rúbaň, -ne ž. vyrúbaná plocha v lese, rúbanisko: Neďaleko končila sa rúbaň a začínala jedľová hora. (Ondr.);
rúbanka p. rúbaň
rúbaň ž vyrúbaná plocha v lese, rúbanisko: domine Ladislae, jak ste byly se mnow lanskeho roku mlowyly strany tey luky w rubanye, ja na ten tzas mozem gy wam prodaty (H. ŠTUBŇA 1588); s priležitostou wčilegssiho zimowany sweho statku walasi chodi do rubane (SKLABIŇA 1678); predgmenowany Giuro Ffilip w sweg welikeg potrebe a uskosty za mokradou w hagy ruban z hory wirobenu predal gest (TURANY 1734); na wyhonye za Marčowcom sirotye pod rubanyami w doline rola dostala se (JAKLOVCE 1740); -ka dem: uzitek pak kupeny na urek od mogeho bratra Mikule wisse Cwikouho kuta pod zrasskou rubanky rečzeneg poručzam mogemu zatowy (TURANY 1714)