putovanie -nia s.
putovanie [-í] s 1. chodenie, cestovanie: k wihledawanj otce sweho Ulisessa skrz Telemacha predsewzate putowanj (PT 1778); (René) tešil i sestru i rodičuv a dobrú o sebe ze svého putováňa nádej všeckím učiníc odejšél (BR 1785); x. pren tak žywuot nass nicz gineho neni nežby ustawične putowani z gedneg psoti do druheg (TC 1631); dnůw putowanj žiwota meho gest sto a triceti krátkich (SK 1697) dní žitia 2. náb vykonávanie cesty na nejaké pútnické miesto: tento sskodny obranowal od putowanie, czo by sie tklo sluzby bozye, a mohl by to prowesti (ŽK 1451); putowáňá rjmské a geruzalemské (BlR 18. st); donho (do kláštora) cysarowe dwakrat w roce chodia, swoge putowani do neho uwodia (KCS 18. st)