pulz -u m. vlnenie cievnych stien, kt. vzniká ich napnutím a zrýchlením prúdenia krvi, tep: pravidelný, zrýchlený p.;
pren. p. života;
pulzový príd.
pulz -zu m.
pulz -u m. ‹l›
1. lek. rytmické zmrašťovanie srdca pri systole spôsobujúce nárazy krvi na steny tepien, tep: spomalený p.; hmatateľný, nitkovitý p.; pren. publ. p. doby
2. eltech., fyz. periodická a veľmi krátka zmena fyzikálnej veličiny: napäťový, prúdový p.;
pulzový príd. k 1: lek. p-á krivka tepová;
pulzný príd. k 2: jad. fyz. p. reaktor pokusný, v ktorom dochádza k veľkej hustote neutrónových tokov; oznam. tech. p-á kódová modulácia
pulz kolísanie náplne tepien vplyvom srdcovej činnosti • tep: slabý, pravidelný pulz, tep • kniž. tepot
pulz, -u m. striedavé napínanie a uvoľňovanie tepien pri úderoch srdca, tep;
lek. striedavý pohyb srdca al. krvi v tepnách: arteriálny p., pravidelný, zrýchlený p.; skúšať p.; (Lekár) pozoruje chorého, hmatá pulz i čelo. (Tim.) Pulz mu ledva bil. (Urb.); pren.: pulz politického a kultúrneho života (Piš.) beh, striedanie udalostí; Pulz sveta bije. (J. Kráľ) Rýchly pulz nového života. (Lajč.) V Haife cíti človek pravý pulz tejto krajiny (Mňač.) život; pulzy zvona (Vaj.) údery;
pulzový príd.: lek. p-á frekvencia, p-á vlna
pulz m lat 1. vlnenie cievnych stien, kt. vzniká ich napnutím a zrýchlením prúdenia krvi, tep: chory (:nezdrawy:) prizywa lekáre, ktery maká puls žily (OP 1685); znaky pri teto nemocy nasledugjcy ukazugj a znamenagj se, gakožto rjchly puls, pot welikj (HT 1760); při člowěku 18. neb 20. let wěku magjcým až do 70. leta bige puls každé minuty ssedesát neb y sedmdesetkrát obyčegně (TiS 1788) 2. žila, tepna: arteria, vena vitalis: puls (DQ 1629); wezmy listkuw z wineg ruty, utri ge a pulsy s tym potri (RT 17. st); wezmi boruwek, utlč a rozmies ge, wezmi hrianku, zmačeg gi a prilož na srdce a pulsy (RTA 17. st); skrze pulzy na rukách horaučost vytáhness (TS 1771); wezmy geden drjt petrzlenu cerstweho, utlč dobre w mažiary, učin gako cestečko, ktere poleg wodu majoranowu, rozetry na ssatku, prilož na sluchy a na pulsy ruky (NN 18. st) 3. interval pri zvonení: Johanni Danaj od trich pulsuw po trykrat f 2 d 54 (ZVOLEN 1615); za geden puls zwonuw zaplatyly se f 3 d 25 (B. BYSTRICA 1629); prigal sem od pulsu Jannis Franko d 25 (BÁNOVCE n. B. 1747); od zwonenja každeho pulsu, po turaku, po pohrebe zaplatit musy (FOLKUŠOVÁ 1766); -ový; -ovný príd k 1: L. p-ová, p-ovná žila tepna: žláby tela sau: žyly, ktere krew z yatry, žyly pulsowe, ktere teplo a žywot od srdce, nerwy, kterj zmisli a hnuty od mozgu skrze telo prowozugj (OP 1685); matka neb mateřnjk gest z pulsowých a kreunjch žjl složený (LK 1690); (srdce) po žilach pulsownich na wssecky strany gim se zdeluge (KoA 17. st); arteria: prudussnj aneb pulsownj žila (ASl 1740); gestli puls, prsty bigjcý tak buge, gakobi pulsowa žila a z dřewa neb kowu byla, gmenuge se twrdým (TiS 1788)