prietrž -e ž. pretrhnutie sa niečoho; trhlina: p. hrádze; lek. bránicová p.; meteor. p. mračien náhly, prudký a hustý dážď
prietrž -že -ží ž.
prietrž vakovitá vydutina pobrušnice obsahujúca brušné vnútornosti • pruh: ochorieť na prietrž, pruh
prietrž, -e ž.
1. pretrhnutie, natrhnutie niečoho, trhlina v niečom: p. násypu, hrádze; lek. pupočná, bránicová p., vrodená, získaná p.; meteor. p. mračien prudký dážď, pri ktorom spadne za 1 hod. najmenej 58,1 mm vody
● urobiť p. niečomu skoncovať s niečím, urobiť niečomu koniec;
2. kraj. prerušenie: Rozhodol sa ich bez prietrže vypočuť. (Fig.); prietrž našej hostiny (Hviezd.);
prietržný príd. k 1: lek. p. pás
prietrž [-ie-, -é-, -í-, -o-, -ú-] ž, zried i m 1. trhlina v teréne, roklina: zie sem ya pasel na tegto pretrzj aneb laze kone; techdi sme na tegž gisteg lucze neb pretrzj kone zaputhnawalj (TRENČÍN 1590); zem až po potuocžek a po prietrss (TURIEC 1643) 2. medzera: spogenj syllab, pry kterých gestiť prjtrž aneb bjla vlička (BZ 1749) 3. med pruh, kyla: prach (pupkovej byliny) pyty w wyne prutrž hogy (HL 17. st); proty prutrzy luna (LR1 17. st); hernia: protrž luna, kyly namohnutj (ASl 1740); prietrž zhogiti (LR5 18. st) 4. prerušenie, nedostatok niečoho: nehnevaj sa na nás, Bože, učiň pritrž hnewu swemu proti nam (COB 17. st); aby se nam w žywnosty prytrž nestala (Le 1730) koniec; usilugjce se (roztržitostiam) prietrž učiniti, abj sme se odelit mohli a gedna y druha dedina sweho rychtara mity (STRÁŇANY 1756); wsseckeg, ktera odtud wznikala, rozepri pritrž učinen byl (PONIKY 1786); ninegssy utrpeni ma swu pretrz, neni ustawjčne, ale se menj (CS 18. st); -ný príd k 2: discinctus: pretržny (KS 1763); k 3: L. prjetržne korenie (RN 17.-18. st bot) prietržník P. tpn Petrus (!) ( 1262), -preters ( 1392 Prietrž VSO)
prútrž p. prietrž