priekopa -y -kop ž. umelá priehlbeň pozdĺžneho tvaru, jarok: p-y okolo cesty, hradná p.
priekopa -py -kop ž.
priekopa umelá priehlbeň pozdĺžneho tvaru • hrádza • zásek: vykopať hlbokú priekopu, hrádzu, hlboký zásek • struha (menšie umelé vodné koryto): zavodňovacia struha • jarok (priekopa pri ceste): jarok sa naplnil vodou • zvodnica • rigol • žliabok (priekopa na odvádzanie vody) • nár.: garád • hrobľa • škarpa: spadnúť do garáda, do hroble, do škarpy • zákop (priekopa chrániaca vojakov v boji): opevnený zákop • voj. okop (samostatná priekopa v teréne): pripraviť okop na streľbu
priekopa, -y, -kop ž. umelá priehlbeň pozdĺžneho tvaru na odvádzanie vody al. na ochranu, umelý jarok, struha: široká hlboká p.; padnúť do p-y; ležať v p-e; hradná, ochranná, medzná p.; stav. odtoková, odvodňovacia p.;
priekopka, -y, -piek ž. zdrob.
kriepopa p. priekopa
kríkopa p. priekopa
kriekopa, kriepopa p. priekopa
priekopa [-ie-, -í-, -é-; krík-] ž, priekop [-í-] m umelá priehlbeň pozdĺžneho tvaru, jarok: pani miesstiane powinni jsu prziekopy po gruntech swych vyczizovati (SKALICA 1510 SLL); abj od stoku woda sla do prykopy (TRENČÍN 1586); na zemy pana Myhaloweg bywalo tolko pryekop aneb yarkow urobenych (D. MOTEŠICE 1639); skrze wykopany gam a prgekop brech, ktery zeme a zahradu gest branyl, gest pohnuty a porusseny (PALÚDZKA 1734); try zamky gsu z mostamj spogene ze skaly, z prekopamy obehnate (KrP 1760); fossa: prikop (GrP 1771); hospodári okolo sáťý prékopy čiňá hlboké, ssiroké (BR 1785); x. pren pewne nasypy, prjekopy proťi rozwodňenemu a sylnemu pokusseňi djabelskemu (CDu 18. st); -ný príd: vallaris: násypny, ssancowy, prikopny (KS 1763); -ka dem: na lucze gest pre pamatku tež priekopka, ta se kosiwa na ssirky (TRENČÍN 1693) P. tpn fossatum vulgo precupa ( 1242), precopa ( 1242/ 1357 pri Nemšovej CDSl, VSS); Precopa (Priekopa (v Turci) 1271 VSO)