predmestie -ia s. okraj mesta, pôv. samostatná osada: bývať na p-í;
predmestský príd.: p-á krčma, doprava, štvrť
predmestie -tia -tí s.
predmestie, -ia str. okrajová časť mesta: bývať na p-í (v p-í); p. veľkomesta; Na predmestí stojí drevený domček. (Gab.);
predmestský príd.: p-á štvrť, p. dom; p-á krčma; p-á doprava
predmestie [pred-, pried-; -ie, -í], predmesto s okrajová časť mesta al. osada na okraji mesta; poľnohospodárske majetky na okraji mesta: od Jancziho Kuchara s pridmeste (!) przigal sem plat od domu fl. 2; na predmesty byly krcžmarzj Ioannes Nowak a Martin Laczkowych (TRENČÍN 1580; 1586); dalo se na strowu Sadlyrowy s predmestya (ŽILINA 1655); nerezanek stary s predmesta no 1 (TRENČÍN 1658); predmestiamy mestečko se rozšjruge (KoB 1666); grunt na priedmesti banowskem (BÁNOVCE n. B. 1675); do domu Marko Ianossa na pryedmesti beczkowskem (BECKOV 1711); aby ony (leviti) w mestách bydleli a predmesťá aby bywali pre dobytek, které predmesťá od zdi mesta zwénku na tisyc kročagúw oppodál oddalowat sa budú (KB 1757); na predmestach tehoto (mesta) wydeti zahrady a palácy (KrP 1760); nebo ge spogene mesto z timto mostem, gakoby gen bilo gedno y z predmestem (KCS 18. st); -ský príd: Magierowi priedmestskemu na hnognycze dane desky no 2 (TRENČÍN 1652); porub od hofery predmeskich (ŽILINA 1695); suburbana: weň z mesta hosstáki, predmestká zem, statek; anteurbanus: predmestsky (KS 1763)