prašivý príd.
1. postihnutý prašinou: p. pes, kôň
2. pejor. zlý, naničhodný (v nadávkach): potvora p-á, lump p.;
prašivosť -i ž.
prašivý -vá -vé príd.
naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu al. niečomu • ničomný • bezcharakterný • nečestný • podlý • nízky • zlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky čin • nepodarený • nevydarený: nepodarený, nevydarený syn • expr.: prekliaty • mizerný: prekliaty, mizerný zlodej • hovor. expr. mrchavý • expr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robota • expr.: potvorský • hromský • paromský • paromovský • čertovský • diabolský: potvorský, hromský šarvanec • darebný • darobný • expr.: darebácky • galganský • šľakovitý • sprepadený • pejor.: potrimiskársky • prašivý • všivavý • žobrácky: prašivá, všivavá potvora • pejor.: pľuhavý • pľuhavský • panghartský • pankhartský • svinský: pľuhavý, panghartský lump • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný: poondiata, posraná nádcha, vec • subšt. sakramentský
2. p. bezvýznamný, zbytočný
prašivý 1. postihnutý prašinou; zamorený špinou, všami a pod. • zaprašivený: prašivé, zaprašivené zviera • všivavý • zavšivavený: prašivý, všivavý, zavšivavený tulák
2. p. naničhodný 1
1. postihnutý prašinou: p. pes, kôň; p-á ovca, pren. o zlom človeku; Jedna prašivá ovca celé stádo nakazí. (prísl.)
2. expr. zlý, skazený, naničhodný (v nadávkach): Vidíte, kožu mi uchytil ten lump prašivý. (Tim.);
prašivosť, -ti ž.
prašivý príd 1. postihnutý prašinou: skrze konya prassjweho dali sme d 4 (ŽILINA 1586); barany a jahniata prašive a jinšimi nemocami porazene (CA 1615); kteryž pastir owcy prassywu neodluča hned od stáda? (SK 1697); zadneho žywotczicha neczysteho, gako su owcze, kozy, barany prassywe, kupowaty nema se (TOPOĽČANY 1727); scabiosus: swrabowaty, prassywy, až ge hlawa prassywa, wezmy gednu hrst polinku (NN 18. st) L. p-á žaba zool ropucha obyčajná Bufo bufo: bufo exiccalus: sussena prassiwá žaba (TT 1745); bufo: prassywa žaba, zemská žaba (KS 1763) F. gedna prassiwa owcza wssecko stado nakazuge (SiN 1678); gedna prassiwa owca cely owčinec muže nakazyti (SP 1696); masarj ag tež ssenkarj, bez neho (tabaku) gsu gak prassiwj (SNS 1786) ako chorí 2. naničhodný: mile owečki, sudte, co takowa owečka prassiwa zasluži, ktera chodi žalowati na sweho kazatele (ŠTÍTNIK 1668); cýsar wyhlásil ho (M. Luthera), že gest vd prassywý a od těla cyrkwi odrezaný (ST 1797); Bartselius učj, že učenj luteranske o hodnosty stawu swateho manželskeho gest welmi prassiwe (CS 18. st); v nadávkach: mne nazwal owcy prassiwou (ŠTÍTNIK 1704); ti cziganka, salbirka opantana, prasiwa (LEVOČA 1724) 3. (o odeve) znehodnotený, zničený, vypĺznutý: gestli bi negakeg urozeneg matrone predložil otec negakj otrhanj, smradlawj a prassjwj kozuch, co bj nasledowalo (CP 1757); w prassiwém kočisském plássťi widaný ustawičňe bíwaťe (BA 1789); -e prísl k 1: scabre: prassywe (KS 1763); -osť ž med kožná choroba: scabies: prassywost; acores chorum: prassiwost hlawi (KS 1763); Marya, ponewádž na brata Moyžissa sskamrala, ze zlu prassywosty potrestaná jest (PrW 1780)