próza -y próz ž.
1. neveršovaný lit. útvar; takto napísané lit. dielo: písať p-u; umelecká, náučná p.; uverejňovať drobné p-y
2. hovor. všednosť: p. života;
prozaický príd.
1. napísaný prózou: p-é dielo
2. obyčajný, všedný, bežný: p. život, p-é starosti;
prozaicky prísl.;
prozaickosť -i ž.
próza -zy próz ž.
próza -y ž. ‹l›
1. slovesný prejav nepodliehajúci metrickej norme, riadiaci sa iba normami gramatickými a štylistickými; takáto literárna tvorba: krásna p. beletria; krátke p-y novely, poviedky a pod.
2. kniž. všednosť, prostota, triezvosť: p. života;
prozaický príd.: p-é spisy, útvary; – p. človek, život; p-é starosti;
prozaickosť -ti ž.
epika literárny druh, ktorého základom je rozprávanie, dej • próza
próza p. všednosť
všednosť stav, v ktorom sa nevyskytuje nič mimoriadne, osobitné • obyčajnosť • fádnosť: všednosť, obyčajnosť, fádnosť života • jednotvárnosť • monotónnosť: jednotvárnosť, monotónnosť činnosti • hovor. próza: próza dní
próza, -y, próz ž.
1. lit. neveršovaný slovesný prejav: historická, realistická p.; báseň v p-e; lyrizovaná p.; Je luxus písať básne, keď sa dá vec i v próze povedať. (Jes.) Ide písať v próze, to je ľahšie. (Tim.)
2. literárne dielo písané prózou: krátke, drobné p-y; uverejňovať prvé p-y;
3. kniž. triezvosť, všednosť, realita: Náš vek je próza netrebná. (Sládk.) Z výšin ideálov padol ku próze života. (Škult.) Doma v každodennej próze obnovovali sme si spomienky. (Šolt.)