prítomný
I. príd.
1. kniž. súčasný, terajší: p. život; gram. p. čas súčasný s momentom hovorenia
2. kt. je na tom mieste, o kt. je reč, op. neprítomný: všetci p-í poslanci hlasovali za návrh
● byť → duchom (ne)p.
II. prítomný m.: listina p-ch
prítomný -ného pl. N -ní G -ných m.
prítomný -ná -né príd.
daný 1. ktorý práve jestvuje • jestvujúci • existujúci: za daných, jestvujúcich okolností; v daných, existujúcich podmienkach nie je možné konať inak • tento • terajší • prítomný • súčasný • momentálny: tento, terajší, prítomný stav vecí • taký: za danej, takej situácie
2. p. určitý 2
dnešný 1. z dňa, ktorý práve je • hovor. dneskajší • čerstvý: dnešné, dneskajšie, čerstvé správy; pečivo je dnešné, dneskajšie, čerstvé
2. týkajúci sa súčasnosti, dneška • súčasný • terajší: dnešná, súčasná doba; dnešná, súčasná, terajšia generácia • hovor. dneskajší: dneskajší svet • kniž. prítomný: prítomný človek
p. aj súčasný
nachádzať sa kniž. 1. jestvovať na istom mieste • byť • vyskytovať sa • nachodiť sa: jeho dom sa nachádza, je v druhom obvode; u nás sa nachádzajú, nachodia, vyskytujú vzácne druhy rastlín • ležať • rozprestierať sa • byť položený (o veciach): obec leží v údolí • stáť (vzpriamene): na stole stojí váza • držať sa (o zvieratách): v pivnici sa držia myši
2. jestvovať v istom stave • byť • nachodiť sa: nachádza sa, je v kritickej situácii
3. byť obsiahnutý • byť • vyskytovať sa: dva v štyroch sa nachádza, vyskytuje dvakrát • byť prítomný • jestvovať: vo vode je prítomný kyslík
prítomný 1. ktorý je na tom mieste, o ktorom je reč (op. neprítomný) • zúčastnený • kniž. zastaráv. účastný: prítomné, zúčastnené osoby
2. p. súčasný 1
súčasný 1. ktorý sa vzťahuje na súčasnosť; ktorý jestvuje teraz, v prítomnosti • dnešný • terajší: súčasný, dnešný, terajší pohľad na históriu; súčasná, dnešná, terajšia generácia • momentálny • zastar. momentánny • kniž. prítomný (jestvujúci v danom okamihu, práve teraz): momentálny, prítomný stav • moderný (op. zastaraný): moderný spôsob života; moderné druhy umenia • novodobý • nový • novoveký (op. starý): novodobé, novoveké svetové dejiny; novodobá, nová veda; nový vek
2. ktorý prebieha naraz s iným, súčasne • súbežný • paralelný: súčasný, súbežný vývin; paralelné premietanie niekoľkých filmov • synchrónny • synchronický (op. diachrónny, diachronický): synchrónny, synchronický priebeh zmien • simultánny: simultánne rozzvučanie niekoľkých nástrojov
3. p. súveký
prítomný príd.
1. jestvujúci, prebiehajúci v súčasnosti, ktorý je teraz, terajší: p. život; p. stav, p-á doba; Mával obyčaj rozkladať im veci prítomné a budúce i minulé. (Kuk.) gram. p. čas slovesná gramatická kategória vyjadrujúca dej prebiehajúci v súčasnosti; prechodník p. slovesný tvar vyjadrujúci sprievodný vedľajší dej, súčasný s ktorýmkoľvek časom;
2. ktorý je niekde, pri niečom, ktorý sa zúčastňuje na niečom: Jeho dvaja tam prítomní synovia hmkali. (Jégé); vera, pri ktorej iba bližšia rodina býva prítomná (Dobš.); Chce byť prítomná jeho zhovoru s Hrkaľom. (Tim.);
spodst. prítomní, -ých m. ľudia, ktorí sú niekde, pri niečom, ktorí sa zúčastňujú na niečom: rozhoduje väčšina prítomných; Zbledla, blúdiac okom po prítomných. (Kuk.) Starosta premeral prítomných zaslzenými očami. (Heč.)
3. kniž. ten, o ktorom je reč, tento: p-á štúdia, p-á práca
prítomný príd 1. kt. je na mieste, o ktorom je reč: prytomny bili dobri lyde na zamku mogim tak rečenem Budethin (BUDATÍN 1478 SČL); pri tom dokonany bil pritomny Petro Alman (L. TRNOVEC 1584); Martin Zednik any pritemny (!) na ten czas pri pochowany tehoz mrtweho nebil (ILAVA 1646); dokud ge (mládenec) pritomnj s pannu w posezenj, dotud tesknost necytj (BV 1652); praesto sis ad horam nonam: prjtomny buď na dewatú hodinu (KS 1763) L. byť p. sebe, pri sebe, zmyslom byť pri dobrom vedomí: acžkolwek w nemocj postawena suce, nicmeneg pri rozume sebe pritomna poradek činim (ORLOVÉ 1694); non sum apud me: negsem od hněwu pri sebe neb sobě pritomný (WU 1750); pany Pongratcz Gyorgyka biwsse welicze prezdessena natolko, že temer sebe pritomna nebila (HÔRA 1785); nebilo prítomna mislum swím Fatima (BR 1785) 2. súčasný, terajší: a prodawsse (dom) pred prawem oddal y sam od sebe y od swey manzelky Marthy y ode wssech swych dytek pritomnych neb buduczych (P. ĽUPČA 1565); penezy okolo ssestdesaty zlatych, ktere Martyn Rakowsky za sena zdwyhol tohoto pritomneho roku (SUČANY 1579); luku, kteružto až do pritomneho času wladly sme (DEŽERICE 1682) doteraz; sedem pritomných roku hogných a sedem buducých hladowitých (MP 1718); praesens: prjtomny, wčilágssy (KS 1763) L. p. čas gram prézent: praesens: pritomnj čas (AS 1728); slowám w prítomnem a budúcém časi (BE 1794) 3. o ktorom je reč, tento: (prisudzuje sa) Andrassowy a Mykulassowy Juosstowy y gegych dediczom y potomkom wssem za pet let od daneho tohoto lystu prytomneho pocžytagycze (SUČANY 1579); prytomnim zapysem dawa se znaty, že se stala rownost skrze statkou; toto pismo ze seba dawame a gmeny pritomnima podpisugeme (OČOVÁ 1673; 1769); čuo ze sa (s) mogu wedomosti robilo, pritomnim krisikom doswečzugem (KLÁŠTOR p. Z. 1789); wedet nebudess čo činiti a čo o weci prjtomneg mysleti máss (BlR 18. st) 4. dobrý, vhodný, náležitý, osožný: Bože, werchnosty nassy deg dluhe panowany, witestwy nad nepritelmy y co vznawass gim bity prytomneho (AgS 1708); swedek dobre počul, kdy ten Kuzma Iano zawolal: Ianko, neby! Ony wssak na to nedbawsse, ponewadčž y tak tento žadneho pritomneho retungu nemel (TURIEC 1729); knjžata sy poradili, že služebnjk božj mnoho prytomňégssú pomoc prinese, než mnohe wogákuw milioni; nikdy nenándess tak prjtómné lekárstwj naproti márnost a wnad polahozenosťám; pohlédag gako na nagčistotňégssé a nagprewzácňegssé bózstwa nagprjtomňégssyho zrcadlo (BlR 18. st); subst p. m kto sa osobne zúčastňuje niečoho al. je na tom mieste, o ktorom je reč: oznamugeme tymto psanym wssem wobecz pritomnym y buduczym (P. ĽUPČA 1538) súčasným; sme y okom wydely, až gey wssecko lyce čerwene bylo prysseda, co nam prytomnym prykiazala (S. ĽUPČA 1613); (pán Dlholucký) k swetkom dossiel, pred nim a tam pritomnimj swe ssatj odhrnuwsse gako bi ranu ukazowal (DRAŽKOVCE 1727); -e prísl k 2: praesto: prjtomňe; coram: zgáwňe, pritomňe (KS 1763)