potulka -y obyč. mn. potulky -liek ž. chodenie zo zábavy ap., túlanie: chlapčenské p-y lesom; nočné p-y
potulka -ky -liek ž.
potulka chodenie bez cieľa, zo zábavy • hovor. túlačka: chlapčenské potulky lesom, bezcieľne túlačky po meste • hovor. zried. túlanka (Hviezdoslav) • kniž. túlka (Tajovský) • expr. vandrovka: letná vandrovka po kraji • expr. vander obyč. v spoj. ísť na vandry
potulka, -y, obyč. mn. č. potulky, -liek ž. chodenie bez cieľa, voľné blúdenie, túlanie sa: nočné p-y (Kuk.); spomienka na detstvo, na chlapčenské potulky poľami i tmavým lesom (Fr. Kráľ); (Kováč) na svojich potulkách mestom pozoroval iných. (Jil.)