potopa -y ž.
1. živelný príval vody, záplava, zátopa, povodeň: pretrhnutá hrádza spôsobila p-u;
pren. expr. veľké množstvo: p. slov
2. podľa Biblie zaplavenie celej zeme: p. sveta
● expr. po nás (nech príde) p. nestarajme sa o budúcnosť
potopa -py potôp ž.
potopa p. povodeň
povodeň zaplavenie spôsobené stúpnutím vodnej hladiny nad brehy • záplava • potopa • zátopa: jarná povodeň, zátopa; obce ohrozené potopou, zátopou, záplavou • hovor. veľká voda
potopa, -y ž.
1. podľa mytologických povestí a podľa biblického podania zaplavenie, potopenie sveta vodou: Mal som potešenie ako noemovci po potope sveta, keď im holubica doniesla prvú ratolesť. (Taj.) Valila sa na mňa ťarcha ako kedysi na zem potopa sveta. (Fig.);
pren. kniž. veľké množstvo niečoho, záplava: potopa ľudského utrpenia a biedy (Jégé); na jazyku potopa slín (Gab.)
● kniž. po nás (nech príde, môže prísť) p. nezáleží nám na budúcnosti, na osude iných; Plukovník ako vždy začal od potopy sveta (Letz) hovor. od začiatku, od Adama
2. expr. veľká povodeň, záplava: Potopa strašná vzrastala. (Jes-á) Preňho sa môžu vody valiť, on nič nevidí. Preňho môže byť potopa, aká chce. (Ráz.) Za takejto potopy sa ani Nemcom nechce von chodiť (Vol.) za veľkého dažďa;
potopný príd. bás.: p-é vodstvo (Tat.); potopné sveta znivočenia (Kuzm.) potopou
potopa ž. živelný príval vody, záplava, povodeň: Kediže bola tá potopa? (Likavka RUŽ); Aj potopi bívali (Lukáčovce HLO)
potopa ž, potop m 1. veľká povodeň, záplava: od nichž (prívalov) se delagi powodne, neb rozwodneny a potopy (KoA 17. st); diluvium: potopa, powodeň (KS 1763); diluvium: potop, utop (ML 1779); diluvium: woda topicy, potopa (LD 18. st) 2. bibl zaplavenie, potopenie celej Zeme: wecžny Pane Bože, ktery gsy pro hriechy lidske potopow tento newerny swet trestal (BAg 1585); Noé wssel do korabu y prissla potopa (SK 1697); Pán wsseobecnu potopu na celi okrsslek Zeme dopustil (VP 1764); ňichdí už swet trestať ňebuďem potopom (DS 1795); pren veľké množstvo niečoho, záplava: očy potopu mohli vilevati a srdce gako ve vlnach plavati (SS 18. st); Pane, zatop mňa do potopi žiwég láski twég (BlR 18. st); -ný príd k 1: diluvialis: potopny, powodny (KS 1763)