poslanec -nca m. volený zástupca ľudu: p. miestneho zastupiteľstva, p. Národnej rady Slovenskej republiky;
poslankyňa -e -kýň ž.;
poslanecký príd.: p. mandát, p. návrh zákona
poslanec -nca pl. N -nci m.
poslanec 1. p. zástupca 2 2. p. posol 1
posol 1. osoba poverená doručiť správu • kuriér (kto dopravuje dôležité správy; v minulosti osobitný rýchly posol): diplomatický posol, kuriér; kráľovský posol, kuriér • zastar. poslanec
2. p. vyslanec 3. p. príznak
zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľa • námestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministra • náhradník • náhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhradu • zastar.: zastupiteľ • zástupník • kniž. substitút (Mráz)
2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutí • predstaviteľ: predstavitelia mesta • reprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátov • delegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciu • poslanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SR • hist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku) • hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidenta • tlmočník: tlmočník ministra • vyslanec (diplomatický zástupca štátu) • veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu) • konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni) • chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu) • nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu) • cirk. legát: pápežský legát • splnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnenca • práv. zmocnenec: vojenský zmocnenec
3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smeru • predstaviteľ: predstavitelia literárnej moderny • reprezentant: reprezentanti vedy
poslanec, -nca m.
1. v socialistickom zriadení volený zástupca ľudu v zákonodárnom sbore a v národných výboroch: p. Komunistickej strany Československa; p. Národného zhromaždenia; p. Slovenskej národnej rady; p. národného výboru; voľby poslancov do národných výborov; kandidovať za p-a; v buržoáznom zriadení volený zástupca určitej politickej strany: ľavicoví, pravicoví p-i; sociálnodemokratickí p-i;
2. zastar. (mn. č. -nci/-ovia) človek poverený nejakým poslaním, posol; vyslanec: Bethlenovi poslanci (Jégé); Už od rána tu z Viedne poslancovia čakajú. (Kal.); dánsky p. (Vaj.); Prichádzame ako poslanci od vysokej rady jeruzalemskej. (Hviezd.);
poslankyňa, -ne, -kýň ž. žena vo funkcii poslanca;
poslanecký príd. p. mandát poverenie zastávať funkciu poslanca; p-á snemovňa v buržoáznom zriadení jedna z dvoch komôr Národného zhromaždenia; p-é voľby; p-á imunita nedotknuteľnosť, zásada, že poslanec nemôže byť stíhaný bez súhlasu Národného zhromaždenia;
poslanectvo, -a str. zastar. funkcia, úrad poslanca: kandidát p-a (Bodic.)
poslanec m. nov. volený zástupca ľudu v zákonodarnom zhromaždení: Bobrov bol mestečko voľebno, tu sa voľiľi poslanci (Bobrov NÁM); A tvaj starí otedz buli poslancom (Kameňany REV); Jeho sin je poslancom za agrárnu stranu (Návojovce TOP)
poslanec m osoba poverená nejakou úlohou (napr. na úrade, súde), vyslanec: ja, Sztaniszlaw Kinel, messczanin rimanowszkj, s panem Hawrilem, s kmetem z podmiesta Rimanowa, Liszowecz, na ten czas poslanczy (BARDEJOV 1656)