pomsta -y ž. odplata zlom za krivdu, za zlo, odveta: chystať p-u, prisahať p-u (niekomu), túžba po p-e, krvná p.
● p. je sladká; kuť p-u tajne pripravovať
pomsta -ty ž.
odplata danie, vrátenie niečoho ako protihodnoty al. náhrady • hovor. revanš: bola to odplata, bol to revanš za vlaňajšiu prehru • odmena (hmotná al. duchovná odplata za kladný čin): dostal vysokú odmenu; odplatou, odmenou mu bol láskavý úsmev • odveta • poet. odvet (Podjavorinská); (odplata za niečo zlé, nepríjemné): chystať sa na odvetu • pomsta (odplata zlom za krivdu, za zlo): túžiť po pomste • trest (odplata za previnenie): zaslúžený trest
pomsta odplata zlom za krivdu, za zlo: prisahať niekomu pomstu • hist. i práv. vendeta (krvná pomsta)
pomsta, -y, pômst ž. odveta, odplata niečím zlým za skutočnú al. zdanlivú krivdu (pre osobné zadosťučinenie, nie ako právny trest): sľubovať, prisahať niekomu p-u; krvavá p. pri ktorej sa vraždí; túžba po p-e; urobiť niečo z p-y; p. za niečo; zvolávať p-u na niekoho (Hor.); hist. krvná p. odveta, odplata za vraždu vraždou, ktorú musí vykonať príbuzný zavraždeného (v primitívnom práve)
● kniž. horieť p-ou veľmi sa chcieť pomstiť; p. je sladká odveta za krivdu prináša uspokojenie; niečo (to) volá o p-u má byť pomstené
pomsta ž. (pomstva, ponstva, pónstva) 1. csl odplata niečím zlým za zlo al. krivdu; odveta: Dachto ho s pomsti potpálil (Rochovce ROŽ); To je pomstva za to, že zme sa s ňím pohňevaľi (Hliník n. Hron. NB); Ňezabol na ponstvu, pobil sa a čiľkám_e v árešťe (Čičmany ŽIL); To bola od neho pónstva (Lukáčovce HLO); Pomstva śe vaľi na śvet (Studenec LVO) F. pomsta je slatká (Kameňany REV), ponstva je slatka, aľe otpuśčeňe eśči slatkejše (Ratvaj SAB) - odplata za krivdu prináša uspokojenie, umenie odpustiť ho znásobuje 2. expr. zlý človek, naničhodník: Táto ponstva jedovitá, čo uš toľko brechá! (Prievidza)
ponstva, pónstva p. pomsta
pomsta, pomstva ž odveta, odplata niečím zlým za skutočnú al. zdanlivú krivdu: racztes wiedieti, zie czoz gest mnie mozneho, wsseczko sem ya powolen vcziniti pro Wassi Milost, nez tolyko zie by wzdy bez pomsty newyssel, zo to ya Wasse Milosti prosim (BRATISLAVA 1531); (Boh) sprawedliwe na nas pomstwu tiessku moha dati (BAg 1585); pan Mottessiczkj Pal Petrowanskym že se hrozil pomstwu (DOBRAŠOV 1654); Dorka Kosaczka neugde pomstwy od mogeg rodiny (BARDEJOV 1670 E); Pan Buch weliku ponstwu na to mesto za tu mogu kriwdu prinesie (S. ĽUPČA 1689); ten, ktery gest hnewiwy a pomsty žadostiwy, ma bitj tichy a priwetiwy (Le 1730) L. aby pak tge a takowe (zbojnícke účinky) bez pokuty a prawneg pomstwy nezustaly (ORAVA 1735) bez súdneho rozsudku; Zisiffus po smrti pryssel do kamenneg pomstwy (GŠ 1758) musel váľať kameň; deň hnevu a p-y náb deň posledného súdu: hrozný deň hňewu a pomstwy, w nemžto Pán Búh odsúdj w peklo hrýssne wssecký (CC 1655); (to) volá za/na p-u má byť pomstené: krew newinna (umučených katolíckych kňazov) podnes wola za pomstu (TP 1691); krew newinného Vryásse na pomstwu wolala (ŽP 1788); (žalobca) take tu pred prawem yak vstne tak take y skutecžne ponstwu gest na swem prissu včzinil (KRUPINA 1651) pomstil sa mu