Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj subst

pomsta -y ž. odplata zlom za krivdu, za zlo, odveta: chystať p-u, prisahať p-u (niekomu), túžba po p-e, krvná p.

p. je sladká; kuť p-u tajne pripravovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pomsta ‑y ž.
-sta/219721±247 2.73: substantíva ž. N sg. 31634→31030
+153
−87
cesta/24116 nevesta/2069 pomsta/1193 Vlasta/728 kapusta/683 Augusta/432 busta/297 pasta/228 očista/228 vesta/193→212±10 augusta/137 Fiesta/100→101
+17
−25
kasta/99 (24/507)

odplata danie, vrátenie niečoho ako protihodnoty al. náhrady • hovor. revanš: bola to odplata, bol to revanš za vlaňajšiu prehruodmena (hmotná al. duchovná odplata za kladný čin): dostal vysokú odmenu; odplatou, odmenou mu bol láskavý úsmevodvetapoet. odvet (Podjavorinská); (odplata za niečo zlé, nepríjemné): chystať sa na odvetupomsta (odplata zlom za krivdu, za zlo): túžiť po pomstetrest (odplata za previnenie): zaslúžený trest


pomsta odplata zlom za krivdu, za zlo: prisahať niekomu pomstuhist. i práv. vendeta (krvná pomsta)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pomsta, -y, pômst ž. odveta, odplata niečím zlým za skutočnú al. zdanlivú krivdu (pre osobné zadosťučinenie, nie ako právny trest): sľubovať, prisahať niekomu p-u; krvavá p. pri ktorej sa vraždí; túžba po p-e; urobiť niečo z p-y; p. za niečo; zvolávať p-u na niekoho (Hor.); hist. krvná p. odveta, odplata za vraždu vraždou, ktorú musí vykonať príbuzný zavraždeného (v primitívnom práve)

kniž. horieť p-ou veľmi sa chcieť pomstiť; p. je sladká odveta za krivdu prináša uspokojenie; niečo (to) volá o p-ubyť pomstené

pomsta ž. (pomstva, ponstva, pónstva)
1. csl odplata niečím zlým za zlo al. krivdu; odveta: Dachto ho s pomsti potpálil (Rochovce ROŽ); To je pomstva za to, že zme sa s ňím pohňevaľi (Hliník n. Hron. NB); Ňezabol na ponstvu, pobil sa a čiľkám_e v árešťe (Čičmany ŽIL); To bola od neho pónstva (Lukáčovce HLO); Pomstva śe vaľi na śvet (Studenec LVO)
F. pomsta je slatká (Kameňany REV), ponstva je slatka, aľe otpuśčeňe eśči slatkejše (Ratvaj SAB) - odplata za krivdu prináša uspokojenie, umenie odpustiť ho znásobuje
2. expr. zlý človek, naničhodník: Táto ponstva jedovitá, čo uš toľko brechá! (Prievidza)


ponstva, pónstva p. pomsta

pomsta, pomstva ž odveta, odplata niečím zlým za skutočnú al. zdanlivú krivdu: racztes wiedieti, zie czoz gest mnie mozneho, wsseczko sem ya powolen vcziniti pro Wassi Milost, nez tolyko zie by wzdy bez pomsty newyssel, zo to ya Wasse Milosti prosim (BRATISLAVA 1531); (Boh) sprawedliwe na nas pomstwu tiessku moha dati (BAg 1585); pan Mottessiczkj Pal Petrowanskym že se hrozil pomstwu (DOBRAŠOV 1654); Dorka Kosaczka neugde pomstwy od mogeg rodiny (BARDEJOV 1670 E); Pan Buch weliku ponstwu na to mesto za tu mogu kriwdu prinesie (S. ĽUPČA 1689); ten, ktery gest hnewiwy a pomsty žadostiwy, ma bitj tichy a priwetiwy (Le 1730)
L. aby pak tge a takowe (zbojnícke účinky) bez pokuty a prawneg pomstwy nezustaly (ORAVA 1735) bez súdneho rozsudku; Zisiffus po smrti pryssel do kamenneg pomstwy (GŠ 1758) musel váľať kameň; deň hnevu a p-y náb deň posledného súdu: hrozný deň hňewu a pomstwy, w nemžto Pán Búh odsúdj w peklo hrýssne wssecký (CC 1655); (to) volá za/na p-u byť pomstené: krew newinna (umučených katolíckych kňazov) podnes wola za pomstu (TP 1691); krew newinného Vryásse na pomstwu wolala (ŽP 1788); (žalobca) take tu pred prawem yak vstne tak take y skutecžne ponstwu gest na swem prissu včzinil (KRUPINA 1651) pomstil sa mu

Pomsta Pomsta
pomsta
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) pomsta
G (bez) pomsty
D (k) pomste
A (vidím) pomstu
L (o) pomste
I (s) pomstou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) pomsty
G (bez) pômst
D (k) pomstám
A (vidím) pomsty
L (o) pomstách
I (s) pomstami

Zvukové nahrávky niektorých slov

ani jed, ani pomsta ni le poison, ni la vengeance
ani pomsta, ani vražda ni la vengeance, ni le meurtre
osobnej pomsty a vynesený vengeance personnelle et prononcée
plný nenávisti a pomsty de haine et de vengeance
pomste, chce ohroziť život vengeance, veut attenter à la vie
pomstu, bola by mi la vengeance, elle m'aurait
uniknúť jeho pomste, mu échapper à sa vengeance lui
záchranu alebo o pomstu sauver ou de venger
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu