polnoc -i ž. 12. hodina v noci: hodiny odbili p.; byť hore do p-i;
polnočný
I. príd.: p-á hodina polnoc; p. rýchlik; p. omša vianočná omša konaná o polnoci 24. decembra, utiereň
II. polnočná ž. hovor. polnočná omša
polnoc -ci -cí ž.
polnoc, -i ž.
1. dvanásta hodina v noci, stred noci: Odbila polnoc. (Vaj.) Ten kvet kvitne o polnoci na svätého Jána. (Botto) Prišla polnoc, bachter ju odtrúbil. (Tim.) Okolo polnoci v dobrej nálade vyšli na ulicu. (Urb.); pren. expr. „A čo by nie,“ — ozval sa Števko. „Bárs i o polnoci“ (Kuk.) kedykoľvek, vždy.
2. zastar. sever: Od Dunaja na polnoc Slováci museli už vtedy dosť husto bývať. (Škult.) Nato hajno vtákov od polnoci priletelo. (J. Chal.)
polnoc ž. 1. csl dvanásta hodina v noci, stred noci: Kín sa podojile, bola aj pou̯noc (V. Lom MK); Tancuvala do pou̯noci a čiľ buďe do obeda drichmať (Návojovce TOP); O púnoci straší ve mlínoch (Rozbehy SEN); Ale o pólnoci prestal ten veter, tá fujavica (Smolenice TRN); Ta tak pret pulnocu zme še uš prestaľi šaľic (Niž. Šebastová PRE); Dakedi i do polnoci še vari (Brezina TRB) F. pou̯noc má svoju moc (Kociha RS) - o tajomnosti stredu noci; duchove maju ľen polnočne pravo (Turzovka ČAD) - podľa povery straší len o polnoci 2. strsl zastar. sever: Zablúďili zme tak, že zme namesto víchodu išli na povnoc (Hliník n. Hron. NB); Na pou̯noci bívajú veliké zimi (Bánovce n. Bebr.); polnočný príd. k 1: pou̯noční čas (Hor. Lehota DK); polnočné mollenie (Lukáčovce HLO); polnočná ž. spodst. omša konaná o polnoci 24. decembra: Puojďeme var na Ľihotu na pou̯nočnú (Dol. Lehota DK); Na Vánoce choďíme na utierňu, na pou̯nočnú (Bánovce n. Bebr.); Už na púu̯nočnú idú aj tí, čo nechodzá celí rok (Slov. Grob MOD); Tak pou̯nočná bola, šetko sa zišlo o pou̯noci do toho kostola (Podolie NMV); Kto mal kravi, ket prišol s polnočnej omši, ta totu bobaľku z oplatku odňešľi do hľeva (Kokšov-Bakša KOŠ)
polnoc [pol-, pou-, pôl-, púl-], polnoci [púl-] ž 1. čas okolo polovice noci: by ste my byli wskazaly o puolnoczy po naymenssym czlowyeku (PLAVEČ 15. st); (Turci) v noczi viskoczily na nasse lanczknechti, zabili jich sto a 40, neb s polnoczi viskoczili na ne (BUDÍN 1541 SLL); pan Mikulass Palffj dokonal o gedenacte hodine pred půlnocow (RUŽOMBEROK 1600); ktery remeselnyk nagdeny bude po polnoczy pry swem dyle w sobotu, ma sstrafany bytj pod gednym zlatym (ŠTÍTNIK 1610); s tim vogakem pred samou pounocou pana instansa na posteli ležiciho zanechali (BYSTRIČKA 1731); meridies noctis: púlnoci (KS 1763); widim po mnohich nocach pulnoc dnessnu (SQ 1781); bilo giž po polnocy, okolo dwuch neb trech hodinach na switany (PUKANEC 1788) F. pryssly prem w ty czasy, kdy na pulnoczy bubnowaly (ANTOL 1571) ohlasovali polnoc 2. severná svetová strana, sever: (zem) Sussikowska gest od pulnoci, (od) wjchodu pak Kukusowá (BÁTOVCE 1608); magnes se obracya k polnocy prosto (KoB 1666); septentrio: pulnocy (LC 1707); potom se ohledni s teg hori obratiwsse se na polnoczi (VS 1754); pohlédni od mjsta, na kterém sy wčil, na púlnoc (KB 1757) L. linegj (zemegule) z obuch stran zawiragj dwe wysosti nebes: wysokost nebes na pulnocy a wysokost nebes na poledne (OP 1685 geogr) severný pól; vietor od p-i severák: boreas: witr od pulnoci (NP 17. st); aquilo: witor od pulnocy (ML 1779); polnočný príd k 1: modlidba pólnotsná (RSP 1758); (Eufrázia) ze wssy túto robotu ani púlnočnj modlidbu nikdy nezamesskala (VP 1764) L. ze porodila Panenka sinka, mesiasse, pram o pulnočni hodine (Pas 18. st) o polnoci; k 2: kterjžto plac gest mezy domy Mrissko Diurkowym, a ten gest od puolnočneg strany (BÁTOVCE 1604); aquilo: pulnoczny wétr (VT 1648) severák; ay lid pritahne ze zeme pulnočny (CO 17. st); půlnočny neb uhelnj hwezda takowu moc ma, že negen magnet, než y zeleznych gazyčkuw magnetom natrenj konček take prosto proty teg hvezdy se obraca (PP 1734 astron) Severka; x. pren ktery gest to kral poledny, ktery mel zwitezjt proťi krali pulnočnimu (TP 1691) diablovi