politika -y ž.
1. činnosť vedúcich orgánov moci, strán, organizácií, občanov v oblasti všeob. štátnych vecí a spravovania vnútroštátnych a medzinár. vzťahov: vnútorná, zahraničná p., mierová p. štátu
2. spôsob spravovania istej oblasti: školská, personálna, platová p.;
pren. publ. pštrosia p. obchádzajúca problémy;
politik -a mn. -ci m. kto sa zaoberá politikou;
politička -y -čiek ž.;
politický príd.: p-á strana, p. program; p. subjekt polit. strana al. hnutie; p-á → scéna;
politicky prísl.: byť p. angažovaný;
politickosť -i ž.: p. prístupu
politika [-t-] -ky -tík ž.
politika -y ž. ‹g›
1. oblasť verejných štátnych záležitostí; veda o vnútorných a zahraničných cieľoch a úlohách štátu; aktívna účasť občanov na živote štátu: svetová, mierová p.; p. uvoľňovania; p. štátu, vlády; ekon. hospodárska p. opatrenia vlády ovplyvňujúce makroekonomické premenné (infláciu, nezamestnanosť a pod.); fiškálna p. rozpočtová; monetárna p. peňažná, menová; stabilizačná p. opatrenia vlády na tlmenie výkyvov makroekonomických premenných
2. starostlivosť o záležitosti určitého odboru: cenová, úverová, jazyková p.
3. pejor. taktizovanie, vypočítavosť, prefíkanosť: nechoďte na nás s takou p-ou
politika, -y ž.
1. činnosť vlády štátu, politickej strany al. určitej spoločenskej organizácie v oblasti vnútorných a medzinárodných vzťahov zameraná na ochranu triednych záujmov a na uskutočňovanie triednych úloh príslušného štátu, strany al. organizácie: mierová p. SSSR; vnútorná, medzinárodná, zahraničná p.; p. z pozície sily mocenská; vládna p.; stranícka, proletárska, robotnícka p.; národnostná, školská p. týkajúca sa národností, školstva; právna, daňová, roľnícka p.; kádrová p. výber odborne a politicky vyspelých pracovníkov; cenová, mzdová, finančná, hospodárska p., kultúrna p.; robiť p-u, miešať sa do p-y;
2. činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, charakter, spôsob, forma tejto činnosti: špinavá p. nečestná; On, syn, robí si svoju politiku a oni svoju. (Tat.) Počínal chápať panskú politiku. (Taj.) Býva to najlepšia politika proti bláznom, dať sa im vyblázniť do vôle. (Záb.)
● pštrosia p. neprezieravé, krátkozraké počínanie, majúce tendenciu úmyselne niečo nevidieť;
3. hovor. otázky, udalosti spoločenského života, verejného života v štáte: Majster odišiel do krčmy filozofovať a rozoberať vysokú politiku. (Gráf) Ich veselý hovor vyhýbal sa politike a denným biedam. (Vaj.) Doma vše čítaval otcovi z novín politiku. (Taj.)
4. hovor. expr. chytráctvo, vypočítavosť, prefíkanosť: Viac z politiky než z pocitu povinnosti konala služby. (Vans.) Čože ty vieš, akú politiku majú takí páni! (Jégé) Mišo — vy ste politika! (Kuk.) chytrák; v tom je (bude) nejaká p.
politika ž gr 1. riadenie vecí verejných: (šľachtic pri dvore) se muže učiti a dobre cwičiti w polityki a w politickych mrawoch a obicegech (LEVOČA 1752); Aristoteles w kn 1. umeňá mestského spráwuwáňa (:politiki:) (píše) (BN 1790); co gest to za nawka nezdarileg politiki? (PT 1796) 2. expr taktika, pretvárka: a cože geg k této zewnjtřnj nábožnosti pohybowalo, snád farýzegská polityka, aby totižto práwo towarystwj lidského nepřestaupil (StN 1785); (Turkyňa) sa jích tázala, či bi ňechceli dalšéj jíti a všecko viděti. Tak, odpovídali oni z rovnú politikú, že sebe to za velké šťesťí budú pokládaťi (BR 1785); -ický, -ičný príd 1. svetský, verejný, všeobecný: obecne sprawedlnosty yak od nas tak y (od) politickeg wrchnosty wezmež (ZVOLEN 1637 E); s knezskym auradem neda se tak činiti gako s politickym (SP 1696); rozdil zakona gest polyticki a cyrkewni (HeT 1775); wy, mily w Kristu zhromazdeny, nechtegte se zrownawaty z prewratnym obicegem sweta toho, nechtegte bit tak welmy političny (SJ 1783); prykazaňi swetske a obyčage polityčne marneho sweta welmi zle su (CDu 18. st) 2. taktický, prefíkaný: treti (druh služobníkov) su polityčňi, komplementy čyňa (GV 1755); -icky, ične prísl k 1: žiť politicki čo biť mislíš? Skráďíce: po licki (BE 1794); k 2: ne hneď wstupug do pratelstwa, nezgawug hned srdce, politične k tobe prigďe, kdo tagnost skusit chce; (priateľ) mnoho snáť ťi dať nemuže, malo dat se ustydi, odbawi te polityčňe tak, gak se mu wiďi (GV 1755); -ičnosť ž pretvárka, prefíkanosť: swet gest plnj zchitralosty: viučenj zle činiti, sskoditi, klamati zasteru političnostj (SS 18. st)