polícia -ie ž.
1. (štátne) bezpečnostné orgány: kriminálna, tajná p.; mestská p.; zavolať p-iu
2. policajný úrad: byť predvolaný na p-iu;
policajný príd.: p-é orgány; p-é opatrenia, p-á razia; P. zbor Slovenskej republiky;
policajne prísl.: p-e sa prihlásiť
policajný -ná -né príd.
policajný príd.
1. k polícia: p. komisariát; p-e orgány;
2. nariadený, stanovený, realizovaný políciou: p-é predpisy, p-á prehliadka;
policajne prísl.
1. týkajúci sa polície: p. riaditeľ, inšpektor, komisár; p-é orgány, p. úrad; zastar. p. trestný sudca ktorý rozhodoval o menších priestupkoch; p-á strážnica; p-á píšťalka (Tomašč.); p-é predpisy; admin. p-á prihláška ktorou sa príslušná osoba hlásila na trvalý al. prechodný pobyt;
2. vykonávaný políciou: p-é opatrenia, p. dozor; p. režim, p. štát v ktorom je obmedzená sloboda občanov, protidemokratický; p. teror, útlak, p-á razia;
policajne prísl.: p. sa prihlásiť, p. niečo zakázať
polícia ž. štátne bezpečnostné orgány: Policija chráňi vládu (Bánovce n. Bebr.); policajný príd.: poľicajní pes (Hor. Lehota DK); policajní dozor (V. Bielice TOP) F. ma policajni ňuch (Rakovec n. Ond. MCH) - dokáže na mnohé prísť, všeličo vypátrať, odhaliť