pokušenie -ia s. nutkanie, nabádanie (na niečo zlé): odolať p-iu
□ byť v p-í, mať p. (vypiť si)
pokušenie -nia -ní s.
pokušenie p. zvod
zvod prostriedok na zvádzanie, lákanie (obyč. na niečo nedovolené, nemravné) • lákadlo: život je plný zvodov; podľahnúť lákadlám veľkomesta • vábidlo: odolávať vábidlám • vnadidlo: reklama je vnadidlo pre kupujúcich • pokušenie: premôcť pokušenie • vábnička (Gráf) • zried.: vábnik (Figuli) • zvodidlo (Kukučín) • poet. váb (Hviezdoslav)
pokušenie, -ia str. zvádzanie, lákanie, nutkanie vykonať niečo (obyč. zlý, nedovolený skutok): bojovať s p-ím, premáhať, premôcť p., odolať p-iu; uvádzať niekoho do p-ia (arch v p.), veľké p., podľahnúť p-iu, upadnúť do p-ia, vystaviť niekoho p-iu
● byť v p-í (s neurč.) chcieť, mať chuť, zatúžiť niečo urobiť: Som v pokušení pristúpiť k tebe a vystískať ťa. (Karv.) Boli v pokúšení pozorovať drobného vtáčika. (Tat.) Neraz bol v pokúšení posvietiť tomuto pánovi svojím spôsobom. (Vaj.); (ako) na p. akoby s úmyslom rušiť, vyrušovať, pokúšať; akoby náročky, naschvál: Pavo ako na pokušenie uzmyslel si prísť. (Heč.)
pokušenie s. (pokúšenia) 1. zvádzanie, nutkanie, nabádanie (na niečo zlé al. nedovolené): Mala na sebe také rietke šati, prsia von, len čo do pokušeňia privádzala (Návojovce TOP); Calkom bi me bula do pokušena̋ privedla (Koceľovce ROŽ); On išieu̯, abi ňu uvédeu̯ do pokušeňá (Záh. Bystrica BRA); Pokušeňá sa praj máme stráňiť, ale čo ket to pokušeňé tak strašňe láká, vábí a ňevéž odolať?! (Lapáš NIT) F. prišla do pokušena̋ (Revúca) - chcela urobiť, príp. urobila niečo zlé al. nedovolené; na pokušeňí sme nemieli co ponúknút (Kuchyňa MAL) - akoby naschvál, náročky 2. starosti, nepokoj, otrava: Mám len s tím chlapcom velkia pokušenia (Kameňany REV); Furd musí but dákia pokúšenia (Rochovce ROŽ); Tá krčma je dzedzine len na pokušeňié (Bošáca TRČ) F. tá baba prišla na pokušení (Ružindol TRN) - je nevítaná, vyrušuje, pokúša 3. nezhoda, spor, hádka: Ti iba pokúšenia v dome robíš (Slavošovce ROŽ); Len čo darmo robiá pokušenié medzi ludmi (Rudník MYJ); S tima sa zle bívá, s tima prindež do pokušená bárkedi (Suchá n. Par. TRN) F. ona chiba za pokúšeňim choďí (Čierna Lehota ROŽ) - zámerne vyhľadáva (spôsobuje) nedorozumenia a zvady 4. strašidelná vidina, zdanie; strašidlo: Pústevňík sa báu̯, že to je pokušeňí (Jablonové MAL)
pokušenie [-ie, -í] s zvádzanie, lákanie, nutkanie urobiť niečo zlé: newestu tuto racžy (Boh) zachowati od pokussenij diabelskeho a rozpustilosti sweta tohoto (BAg 1585); kdo po cestach chodj, pokussenj wssudj mjwa (BV 1652); (Bože) nevwod nás w pokusseňý, ale zbaw od zatraceňý (CC 1655); (modlitba) dáwa sylu pri skonánj žiwota, kdežto pokussenja nagnebezpečnegsse gsu (RW 1702); powstalo w ňem pokussenj ňetco zleho spáchati (PrV 1767)