pohyb -u m.
1. zmena polohy, miesta v priestore, op. pokoj: prudký p. rukou; p. z miesta na miesto; filoz. imanentná vlastnosť všetkého bytia podmienená jednotou vznikania a zanikania
2. činnosť, chod: uviesť motor do p-u
3. zmena; ruch: p. peňazí obeh; národný p. hnutie
□ urobiť p. pohnúť (sa);
pohybový príd.: p-é ústroje; p-á kultúra;
pohybovo, pohybove prísl.: p. vyspelý gymnasta
pohybový -vá -vé príd.
pohybový súvisiaci s pohybom, týkajúci sa pohybu • odb. kinetický: pohybová, kinetická energia
pohybový príd.
1. umožňujúci pohyb: p-é orgány, ústroje; p-é reakcie, p-á energia;
2. využívajúci pohyb: p-é hry; div. p-á výchova; p-á kultúra (Jes.);
pohybove/-o prísl.: p. hodnotný šport;
pohybovosť, -ti ž.