pohraničie -ia s. územie pozdĺž št. hraníc: slovensko-maďarské p.;
pohraničný príd.: p-é pásmo; P-á stráž v min. voj. jednotky strážiace št. hranice
pohraničný -ná -né príd.
hraničný 1. ktorý predstavuje hranicu (v územnom zmysle) • pohraničný: hraničné, pohraničné pásmo, pohraničná zóna • demarkačný: demarkačná čiara, línia • medzný • kniž. pomedzný (oddeľujúci územie, pozemky): medzný, pomedzný kameň, stĺp • colný: colný priechod
2. ktorý predstavuje hranicu (javov, oblastí, hodnôt a pod.) • limitný • limitový: hraničné, limitné, limitové hodnoty • prahový: prahové veličiny • stropný • stropový (týkajúci sa najvyššej hranice): stropné, stropové ukazovatele • predelový • zlomový (predstavujúci predel, zlom): zlyhať v predelových, zlomových situáciách • kritický • krajný • medzný • medzníkový: kritický, krajný bod
p. aj krajný
pohraničný p. hraničný 1
pohraničie, -ia str. územie, kraj pozdĺž hraníc: české, slovensko-maďarské p.; osídľovať, osídliť p.; odísť, odsťahovať sa do p-ia, pracovať, žiť v p-í;
pohraničný príd.: p. kraj, p-é územie, p-é hory, p-é mesto; p-á stanica; p-é pásmo, p-á čiara, p-á stráž; hovor. malý p. styk prechody hraníc na osobitnú priepustku, ktorá sa vydáva na základe dohody medzi susednými krajinami