Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

pohľad -u m.

1. obrátenie, upriamenie zraku, pozretie: pozorný, zvedavý p.; uprieť p. do diaľky

2. spôsob zrakového pozorovania al. znázorňovania na zákl. takého pozretia: čelný p.; vtačí p. zhora; nákres z bočného p-u; uhol p-u i pren. hľadisko

3. rozhľad, výhľad: zo Slavína je pekný p. na Bratislavu

4. názor, náhľad, mienka: realistický p. na udalosti; mať skreslený p. na niečo

na prvý p. ihneď, odrazu; na p. zdanlivo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
napohľad, na pohľad prísl.
pohľad ‑u m.

napohľad, obyč. pís. na pohľad prísl.


pohľad -du pl. N -dy m.

napohľad, obyč. pís. na pohľad prísl. ▶ na základe prvého dojmu, bez hlbšieho skúmania, bez dlhšieho pozorovania; syn. zdanlivo, naoko: n. všedný príbeh; kópia na pohľad nerozoznateľná od originálu; n. sa tu nič nezmenilo; n. ten kufor vyzeral ľahší; Takto napohľad je pani profesorka drobnejšia, štíhla. [P. Vilikovský]; Hľadím na podlhovastú, napohľad kamennú tvár, na ktorej sa nehýbe ani sval. [L. Ballek]; Skalolezenie sa na pohľad ponáša na horolezectvo. [KSl 1974]

-ad/489242±63 8.16: substantíva m. neživ. N+A sg. 221263→221376
+18
−28
pohľad/43533 prípad/18763 úrad/17313 príklad/12250 rad/11822 základ/8545 hrad/8502 nápad/8463 preklad/5954 Poprad/5406 prehľad/5405 západ/5282 výhľad/4555 predpoklad/4342 (73/61241)

-d/2159363±13498 5.24: substantíva m. neživ. N+A sg. 476671→476594
+1195
−1381
pohľad/43533 d/22786 prípad/18763 dôvod/18719 úrad/17313 príklad/12250 rad/11822 osud/11164 bod/10859 národ/9226 obchod/9147 víkend/8633 základ/8545 hrad/8502 nápad/8463 ľud/8096 fond/7703 úvod/7221 odchod/7049 východ/7021 pôvod/6904 príchod/6761 obed/6629 prúd/6001 preklad/5954 Poprad/5406 prehľad/5405 západ/5282 trend/5074 rekord/4969 prechod/4821 výhľad/4555 d/4410 predpoklad/4342 (332/143266)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9


navonok 1. z vonkajšej strany, z vonkajšej stránky, vyvolávajúc zdanie; nie naozaj • naokozvonkazvonkunár. zvonky: súkromné podnikanie je navonok, naoko veľmi lákavé; zvonka sa ničím nelíšil od ostatnýchzdanlivoočistomzried. očistomok (Rázus)nár. naprezrek (Mináč): zdanlivo, očistom súhlasil s každým otcovým slovomna pohľadna prvý pohľad: na (prvý) pohľad sa mu všetko zdalo v poriadkuvonkajškovo: navonok, vonkajškovo pôsobí veľmi dobreformálnefraz.: pre formulen pre formukniž. al. hovor. pro forma: s návrhom už súhlasil, no navonok, formálne ešte odporoval; všetko robil iba tak pre formufraz. len aby sa nepovedalo

2. p. von 1


názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľadmienka: držať sa svojej mienkyúsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o vecipresvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčeniezmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľaniahovor. teória: má na to svoju teóriukniž. nazeranie (Šoltésová)predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavustanoviskopostoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci?pohľad: realistický pohľad na udalostihlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlasobraz: utvoriť si obraz o svetezásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásadyhypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)


oko 1. (obyč. mn. č. oči) guľovitý orgán, ktorý umožňuje (človeku, živým tvorom) vidieť • zrak (jeden zo zmyslov; i kniž.): mať dobré oči, dobrý zrak; kniž. oči, zraky sa im stretlipohľad (pohyb očí, videnie): uprieť oči, pohľadexpr.: okáňokáľfľocháňpleskáňpleštiakbleskáň (obyč. mn. č.; o veľkých očiach): škuľavé okále, flocháne, pleštiakytrnky (iba mn. č.; o čiernych očiach) • hovor. kukadlá (iba mn. č.) • slang.: cibulebuľvy (iba mn. č.): vypleštiť cibule, buľvypren. expr. zrenica: modré oči, zrenice

2. povraz, drôt a pod. uviazaný v tvare oka • slučka: stiahnuť oko, slučku

3. p. pasca 1 4. p. jazero


pohľad 1. obrátenie, upretie zraku • kniž. zrak: pohľady, zraky sa im stretlipoet. zor: hlboký zorzastar. pozor: mládenec hrdého pozoru

2. p. výhľad 1 3. p. názor


výhľad 1. možnosť niečo odniekiaľ dobre vidieť • rozhľad: z okna je výhľad na vrchy; z veže bol malebný rozhľad na krajinupohľad: zo Slavína je pekný pohľad na Bratislavuvyhliadka (obyč. miesto s dobrým výhľadom): vyhliadka z výšiny na mestozried. prehľad (Kukučín)

2. viera, istota, že sa splní niečo očakávané • vyhliadka: existujú výhľady, vyhliadky na dobrú úroduperspektíva: dobré perspektívy do budúcnostinádej: nádej na víťazstvo

3. p. oblok


zadívať sa 1. istý čas sa na niekoho, niečo uprene dívať • zahľadieť sazapozerať sauprieť zrakuprieť pohľad: zadívala sa, zahľadela sa s láskou na svojho syna; uprieť zrak, pohľad do diaľkyhovor. zakukať sazaprizerať sazried. vhľadieť saexpr. vpiť sa (o očiach; túžobne sa zadívať): vpil sa do jej tváre

2. p. zaľúbiť sa 1


zdanlivo vzbudzujúc zdanie, nie v skutočnosti, nie naozaj (op. skutočne, naozaj) • naokonavonokočistom: zdanlivo, naoko je s výsledkom spokojný; navonok, očistom súhlasil s návrhomkniž.: domneledomnelo: iba domnelo je všetko v poriadkufiktívneiluzórneiluzívne: do spolupráce sa zapája iba fiktívne, iluzórnekniž. imaginárne: pohybuje sa iba tak imaginárnepráv. prezumptívnenár.: naprezroknaprezrek (Mináč)fraz.: (len) pre formupro forma(iba) na pohľad

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pohľad, -u m.

1. hľadenie, pozeranie, pozretie: prenikavý, skúmavý, podozrievavý p.; hodiť na niekoho, na niečo p., prebehnúť niečo (niekoho)p-om na okamih sa pozrieť; visieť na niekom p-om uprene, s veľkou pozornosťou, s láskou sa dívať; pásť sa po (na) niekom p-om prezerať si niekoho a) škodoradostne al. zvedavo, b) s úľubou; premerať, odmerať, zmerať niekoho p-om prísne si ho poprezerať; šľahnúť, preklať, prebodnúť niekoho p-om rýchlo, krátko a hnevlivo si ho obzrieť; pohladiť niekoho p-om nežne, milo sa pozrieť; blysnúť niekde, po niečom, po niekom, zavadiť o niečo (o niekoho) p-om rýchlo a nenápadne sa na niečo (na niekoho) pozrieť; spočinúť na niečom (na niekom) p-om, oprieť sa o niečo (o niekoho) p-om zadívať sa na niečo (na niekoho); zaletieť niekam p-om pozrieť sa; odtrhnúť, odvrátiť p. od niečoho, z niekoho, od niekoho prestať sa dívať na niečo, na niekoho; vymeniť si navzájom p. (p-y) pozrieť sa na seba; merať sa p-om navzájom sa skúmavo prezerať; p-y sa im skrížili pozreli na seba (obyč. nenávistne, s hnevom, so zlosťou); sú do seba vpití p-om uprene sa na seba pozerajú; p. mu padol na niečo náhodou sa na to pozrel; na (prvý) p. a) pri bežnom, povrchnom posúdení, zdanlivo, naoko: Týka sa to omnoho vážnejšej veci, než by sa na prvý pohľad zdalo. (Bedn.); b) v tej chvíli, v tom momente, zaraz, ihneď: láska, ľúbosť na prvý p.; Slečna sa mu na prvý pohľad zapáčila. (Fr. Kráľ); hovor. žart. to je p. pre bohov (Karv.) o niečom veľmi smiešnom;

tech. nákres niečoho tak, ako sa javí pri pozorovaní z istého smeru: bočný, spodný, čelný p., p. zhora;

2. výraz očí: vyčítavý, chladný p., plachý, smutný, prosebný p., zlostný, pichľavý, nenávistný p., opovržlivý, nepriateľský p., obdivný, žiadostivý, horúci p.;

3. rozhľad, výhľad, obraz: Z vŕška je krásny pohľad na celé mesto. (Kuk.) Pohľad, ktorý sa mi naskytol, je slovami nevyjadriteľný. (Heč.)

4. názor, náhľad: vedecký, umelecký p.; marxistický p.; Nieto v nej (v knihe) vyhraneného triedneho pohľadu. (Pláv.)

pohľad m. hľadenie, pozeranie, upriamenie zraku: Zverinu som mal rát takto na pohlat, ale bes flinti (Trenč. Závada TRČ)
F. má pohlad jak Kajin (Lukáčovce HLO) - zlý

pohľad [-ed] m
1. hľadenie, pozeranie, pozretie: wescowe z ptačyho pohledu (veštili budúcnosť) (KoB 1666); y splodil Pán Bůh z zemi kážde drewo k pohledu pekne a k gjdlu lahódne (KB 1757); obtutus: hleďenj, pohled na ňekoho; intuitus: pohled, pohleďenj; conspectus: pohled, pohleďenj, wiďenj, hleďenj; contuitus: pohled, pohlednútj (KS 1763); zetrwáwala omámená na neznámeho čloweka pohlede (PT 1778); (Kristus) z hlawu trnjm zakrytu pred pohledem lidskym postaweň bywal; umučeňá Páne sebe predlož a náň wnytrny pohled pilnó pripraw (BlR 18. st)
L. (pokrytec) na pohled swaty žywot wedel (MC 18. st) naoko, zdanlivo; aspectabilis: na pohled hodny, k pohledu widowy viditeľný, zrejmý; luce et palam: na pohled wsseckych, zgáwne verejne, zjavne; proportione describere: gakó gest, na obecny pohled spjsati vsseobecne (KS 1763); s prwnim pohledem zda se sice, gakby toto žiwotkuw noseny osohy prinasselo (ŠD 1784) pri zbežnom posúdení, zdanlivo; stáw manželský pod dwogím pohledem rozgíman biťi múže (BN 1796) ohľadom, zreteľom
2. určitý výraz očí: Lia kárpawe oči mela, Ráchel peknú twár a krásny pohled (KB 1757); strenna facies: wesely, smely pohled; efferare vultum: z hňewliwym pohledem byti; turvitas: kúsawy pohled; vultus saeverus: twrdy pohled; tumidi ac truces: ukrutného, pyssného pohledu (KS 1763); (žena) ge niskeho zrostu, weseleho pohledu, chitreho gaziku (PUKANEC 1788); tento (člowek) ani klobuka nema, ani dobreho hladu a pohledu (MiK 18. st)
3. výzor: nesud čloweka s pohledu sameho, když o nem, čo on ma w sobe, ňič ňemass známeho (GV 1755); speciosus: ozdobneho pohledu; necromantia: wrázba, hádani s pohledu mrtwych tel (KS 1763)
4. rozhľad, výhľad: prospectus: hleďeni, pohlédani, dalekó pohlédani, pohled, wyhlédka; amphitheatrum: okruhle mjsto na pohled hragjcych se; astrologia: umeni hwezdárské s pohledu do neba (KS 1763)
5. vážnosť: magni esse apud aliqvem: u některého w welikém pohledu byti; eget authoritate: nemá žádného pohledu; autoritas tenuis: nemnohého pohledu ňečeho (KS 1763)
6. ohľad: respectus: ohled, ohlédani; respectu: pohledem (KS 1763)
7. pozor: musili naňho pilný juž pohled dať, neb oči, ústa a všecka tvár hrozňejšé jakési ducha mišlenki znamenali (BR 1785)

Pohľad Pohľad
pohľad
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) pohľad
G (bez) pohľadu
D (k) pohľadu
A (vidím) pohľad
L (o) pohľade
I (s) pohľadom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) pohľady
G (bez) pohľadov
D (k) pohľadom
A (vidím) pohľady
L (o) pohľadoch
I (s) pohľadmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

a poďakovala mi pohľadom et me remercia du regard
jej patria naše posledné pohľady nos derniers regards lui appartiennent
kým jeho pohľad mi tandis que son regard me
pohľad na krásnu regard sur cette belle
pohľad na túto izbu regard à cette chambre
pohľad, tvoj úsmev je regard, ton sourire est
preniknúť pohľadom zahmlený obzor percer l'horizon brumeux
vetu, jeho veliteľský pohľad phrase, son regard impérieux
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu